Bývalý plavec sa vypracoval na top kulturistu. K Olympii urobil dôležitý krok

DOLNÝ KUBÍN. Peter Zembjak patrí medzi ojedinelé zjavy v slovenskej kulturistike, sám seba označuje za anomáliu v tomto športe.

„Nepoznám nikoho na Slovensku, kto by prešiel za deväť rokov z fitnes kategórie až po najťažšiu váhovú kulturistiku.“

Vôbec prvú súťaž absolvoval tesne pred tridsiatkou. Tento šport si zamiloval a v júni tohto roku si splnil veľký sen. Stal sa iba štvrtým aktívnym Slovákom, ktorý je držiteľom americkej profesionálnej karty. Podarilo sa mu to vo veku 37 rokov.

„Kulturistika je dlhoveký šport. Svaly dozrievajú okolo veku 35 až 40 rokov. Povedzme, že 42 je taký vrchol. Potom to ide už skôr dole. Ronnie Coleman sa stal majstrom Olympie vo veku 44 rokov.“

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nový dolnokubínsky tréner žiada o čas a trpezlivosť. S klubom má smelé ciele Čítajte 

Vyše desať rokov plával

Rodák z Dolného Kubína bol od detstva dušou športovec. Ako sedemročného ho pritiahla voda, konkrétne plávanie.

„Chytilo ma to natoľko, že som sa začal plávaniu venovať systematicky pravidelnými tréningami. Neskôr z toho vzišli aj preteky.“

Peter Zembjak pozbieral v rámci regiónu medzi žiakmi viacero medailí. Podľa vlastných slov sa mu podarilo získať cenné kovy aj na majstrovstvách Slovenska. Zlom plaveckej kariéry prišiel pre neho pri prechode do juniorského veku.

„Začali sa viac presadzovať lepšie geneticky disponovaní plavci a vyšší konkurenti. Keď som bol na strednej škole, náš klub začal trošku stagnovať. U mňa prišli aj iné záujmy. Chcel som ísť na vysokú školu a postupne sa tak dostalo plávanie bokom.“

Oravčan sa však stále udržiaval v kondícii a pri sile. Začal chodievať do posilňovne. „Už ako plavci sme v lete využívali posilňovňu a nejako ma to chytilo. Chcel som sa nejakým spôsobom hýbať, tak mi prischlo to železo a stroje.“

Spojil prácu s kulturistikou

Peter Zembjak vyštudoval v Bratislave vysokú školu ekonomického smeru. Neskôr sa zamestnal ako manažér prevádzky jednej spoločnosti alebo pracoval na finančnom oddelení jedného korporátu. Nebolo to však pre neho to pravé orechové. Aj preto sa rozhodol pre životnú zmenu. Stal sa osobným trénerom na plný úväzok.

„Keď som sa dozvedel, aké finančné ohodnotenie majú tréneri, povedal som si, prečo by som to nemohol robiť aj ja s mojimi vedomosťami a praxou. Navyše, nebolo jednoduché skĺbiť kulturistiku a zamestnanie. Nehovorím, že sa to nedá, ale takto to bolo jednoduchšie.“

K súťaženiu v kulturistike a fitnes sa dostal Dolnokubínčan cez svojho prvého trénera Petra Kokošku, ktorý pripravoval aj Petra Tatarku alebo Romana Vavrečana. „Keď ma raz videl vo fitku Peter Kokoška, povedal mi, že to už vyzerá také, že by sa dalo ísť aj na súťaž.“

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zbierka Soni Stanovskej je bohatšia o dva tituly vicemajsterky Európy Čítajte 

V roku 2014 začal najskôr v kategórii Men’s Physique, ktorá mala na Slovensku premiéru a konkrétne v Žiline na Mozolani Cup. Pre vtedy 29-ročného Petra Zembjaka bola táto kategória priam šitá a dokonca aj prvú súťaž vyhral.

„Z plávania som mal predispozíciu na chrbát a ramená, preto tieto svalové partie rýchlejšie reagovali ako ostatné. V tom čase som nemal vôbec vypracované nohy, ale tie sa v tejto fitnes kategórii neposudzovali. Iba lýtka.“

Otec veľmi nadšený nebol

Ďalšie dve súťaže už také úspešné neboli. V Česku a neskôr aj na majstrovstvách Slovenska dostal rodák z Dolného Kubína pomerne studenú sprchu. Skončil mimo stupňov pre víťazov a fitnes kategóriu uzavrel. Relatívne rýchlo naberal svalovú hmotu a postupne prešiel cez kategórie klasickej kulturistiky až do váhovej do 90 kg, do 100 kg.

„Mne to išlo pomerne rýchlo, lebo som mal dobré základy z plávania,“ hovorí Peter Zembjak. „Za rok som nabral 10 kíl svalovej hmoty, keď som urobil prechod z klasickej kulturistiky do váhovej. Vtedy som sa rozhodol, že to vyskúšame a ukázalo sa to ako dobré rozhodnutie. Už po roku som sa stal majstrom Slovenska do 90 kg.“

Z rozhodnutia byť kulturistom nebol spočiatku nadšený otec Martin.