BEŇADOVO. „Beňadovská lúka, tristo míľ široká, do rána mala byť pokosená.
Kosili ju chlapci, švárni to mládenci a ja som za nimi zahrabala,“ také sú slová trochu poupravenej ľudovej piesne.
Predminulú sobotu si ju spievali aj kosci na Beňadovskom rašelinisku, kde rok čo rok pomáhajú prírode i zachovaniu dedičstva starých generácií.
Tradícia ručného kosenia na jednom z najcennejších slatinných rašelinísk na Orave má už skoro desať rokov.
Menšiu skupinku dobrovoľníkov viedla snaha po záchrane, tak ako zvyšné rašeliniská na Orave, aj to v Beňadove je v nepriaznivom stave. Môže za to aj globálna klíma, ale hlavne činnosť človeka, ktorý v snahe zúrodniť pôdu odvodňoval priestor a okolie rašelinísk. Dopomohlo tiež upustenie od bežného hospodárenia.
Pre zachovanie prírodného pokladu je najpodstatnejšie práve kosenie a odstraňovanie náletových drevín. Tie rašelinisko naďalej vysušujú nadmerným vyparovaním, ktoré stromy spôsobujú, keď sa v horúcich letných dňoch potrebujú schladiť. Kosenie výrazne pomáha druhovej pestrosti.
Keď som začínal, smiali sa mi, že či chcem celý život voziť hnoj, hovorí mladý farmár Čítajte Posolstvom akcie je tiež zachovanie koseckého umenia. „Postupne sa nám vytráca a je dôležité, aby sme podchytili generáciu, ktorá remeslo ešte ovláda, aby ho odovzdala ďalej. Inak to nebude mať kto robiť, takéto informácie nenájdeme v knihách,“ hovorí Ivan Šustr, botanik z Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (CHKO).
Ostrá kosa
Zaránky, za rosy, tráva sa kosí, sa v známej slovenskej pesničke nespieva nadarmo. Tak ako kedysi, aj teraz prichádzajú prví kosci na lúku už o piatej ráno ešte s východom slnka.
„Nie je to iba o striktnom dodržiavaní tradícií, o takomto čase sa naozaj dobre kosí, je najlepšia klíma aj rosa na tráve,“ vysvetľuje Ivan Šustr.
