BABÍN. Mladým divadelníkom detského divadelného súboru Úsmev sa zo 69. ročníka Hviezdoslavovho Kubína, kde predviedli inscenáciu Tyra, podarilo domov prísť so zlatým pásmom, hlavnou cenou a priamym postupom na martinskú Scénickú žatvu.
Pre Základnú školu s materskou školou v Babíne to nie je prvý úspech, so svojimi predstaveniami pravidelne zbierajú ocenenia na okresných i celoštátnych divadelných súťažiach. Rovnako dobre sa darí aj ich recitátorom a každoročne tešia región vďaka festivalu Scénického čítania.
Detský divadelný súbor (DDS) Úsmev funguje v základnej škole už šestnásty rok. Vznikol v jednej z tried ako prienik medzi snahou vedúcej divadla a riaditeľky školy Anny Kurčinovej a záujmom detí. „Venovali sme veľa času z hodín práve dramatizácii a ja som videla, že to deti baví. Nadšenie a chuť vzbudila aj regionálna prehliadka divadiel v Dolnom Kubíne, na ktorej sme sa boli pozrieť,” hovorí.
Divadelnou prvotinou súboru bolo predstavenie Kozliatka od Milana Rúfusa, o rok na to pripravili inscenáciu Smútok za Johnom Lenonom, s ktorou sa dostali aj na krajskú prehliadku Divadelný medveď v Žiline. Ansámbel sa tak z pôvodne jednej triedy rozšíril na celú školu.
V tomto roku mal dvadsaťčlenný súbor zastúpenie v radoch najmenších druháčikov aj odchádzajúcich deviatakov. Väčšina z nich vzišla z hudobno-dramatického krúžku, ktorý na škole vedie riaditeľka, veľa dobrých hercov si však vychovajú aj z recitátorov, ktorým sa v škole poctivo venujú. Svedčia o tom ceny z okresných, regionálnych i celoštátnych recitačných súťaží.
Z nich sa následne vyselektuje jadro, ktorých divadlo baví a majú chuť i čas v ňom pokračovať. „Nie je to len o pár skúškach pred predstavením, je to poriadna drina a vážime si, že to deti chcú robiť, nie je to samozrejmosť,” približuje vedúca súboru Ivana Kurčinová.
Za celé obdobie fungovania Úsmev okrem pandémie nemal rok, ktorý by vynechal a nepripravil predstavenie. „A hoci sme si už veľakrát povedali, či deti vôbec budú mať záujem, vždy sú naším hnacím motorom,” povedala Anna Kurčinová. Mladí divadelníci sa zapájajú najmä do detskej dramatickej tvorivosti a divadiel poézie, v ktorých žnú najväčšie úspechy.
S inscenáciami Zrkadlo, Stopy či Bez mena sa divadelný súbor niekoľkokrát prebojoval aj na celoštátnu prehliadku. V roku 2019 si za Zuzanku Hraškovie vyslúžil dokonca druhé miesto s návrhom na postup na Scénickú žatvu.
Nadviazali aj na deda Siváňa
Pár mesiacov pred pandémiou začali s nácvikom Betlehemskej hry, ktorá vznikla na motívy tradičného textu dedinskej betlehemskej hry, s ktorou dodnes betlehemci chodia po dedine koledovať.
Dvadsať malých hercov v hre zobrazilo tradičný príbeh, v ktorom odkazovali aj na tvorbu rezbára Štefana Siváňa. Aj preto okrem lieskových palíc používali v inscenácii veľké bábky štyroch pastierov, ktorých tváre podľa sôch deda Siváňa vyrábala jeho vnučka, Lenka Červeňová.
Keďže práca s bábkou je náročná, spolupracovali aj s Romanom Večerekom, ktorý je vyštudovaný bábkoherec a tiež riaditeľ Oravskej knižnice Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne. „Bola to inscenácia, v ktorej sa hlavní aktéri kvôli pandémii menili asi trikrát a hoci sme ju už do polovice mali nacvičenú, začínali sme s ňou odznova.” V tomto roku sme ju aj z úcty k našej histórii dokončili,” priblížila Ivana Kurčinová.
Betlehemskú hru predstavili aj na regionálnej súťaži Oravské javisko, kde získali druhé miesto s návrhom na postup a tiež cenu za vizuálne stvárnenie. Práve s oceneniami za scénografiu inscenácií odchádzajú divadelníci zo súťaží domov veľmi často.
Keď som začínal, smiali sa mi, že či chcem celý život voziť hnoj, hovorí mladý farmár Čítajte „Nepoužívame plné scény, vždy si zvolíme rekvizitu a k nej dotvárame zvyšok. Prvky však musia posúvať dej, rozprestierať bránu pre tvorivosť, ale tiež pôsobiť esteticky a nie samoúčelne či prvoplánovo.”
Zlaté pásmo
Ďalšie predstavenie v tomto roku divadelníci neplánovali, vzišlo zo snahy deviatačiek, ktoré sa pred odchodom zo školy ešte chceli divadelne vyžiť. Na tému novej inscenácie ansámbel narazil náhodou, vedúce divadla si naraz spomenuli na útlu knižku Vivaldi od nórskej spisovateľky Helge Torvund, o ktorú v školskej knižnici medzi deťmi nebol veľký záujem.
Za niekoľko týždňov sa tak partii deviatich dievčat podarilo nacvičiť príbeh o vnútornom prežívaní dievčatka, šikane i bolestivej každodennosti, v ktorom rozplietli aj cesty, ktorým sa dá dostať z trápenia von. Jedinou rekvizitou, ktorú v celej inscenácii použili, bolo červené klbko, ktoré za dvadsať minút stihlo biť ihlou, hlinou aj švihadlom. „Je to divadlo poézie, takže metafory sú nielen v textoch, ale aj na javisku.”
Podľa Ivany Kurčinovej v hre Tyra pracovali so špecifickým kolektívom detí od 8 do 15 rokov. „Keď druháčka a deviatačka majú niečo zobraziť rovnocenne, nie vždy to dokáže fungovať. Ešte pred hrou sme však dôsledne analyzovali text a snažili sme sa vyberať repliky či obrazy tak, aby každé dievča na svojej úrovni dokázalo šikanu pochopiť,” vysvetľuje.
Kurčinová zároveň upozorňuje, že pri detskej divadelnej tvorbe musia výberu témy venovať veľkú pozornosť, detí sa musí dotýkať aj im byť dostatočne blízka, aby ju dokázali pochopiť a na javisku dobre stvárniť. „Keďže pracujem aj s dospelými v divadle dNO je vidieť, že detskí herci potrebujú dlhší čas. Nedá sa pri nich vymyslieť scenár a len naskúšať predstavenie, je dôležitý celý proces tvorby, počas ktorého skúšajú, prinášajú svoje pohľady aj sa zžívajú s hrou i hercami navzájom. Nič sa pri nich nedá urýchliť či unáhliť, všetko musia spracovať, v tom je čaro.”
Koncom júna DDS Úsmev na 69. Hviezdoslavovom Kubíne získal za inscenáciu Tyra zlaté pásmo s priamym postupom na martinskú Scénickú žatvu, kde bude mať Orava v tomto ročníku dvo-jité zastúpenie. „Bolo to v prvom rade veľké zadosťučinenie, no aj signál, že to, čo robíme, je dobré a má zmysel.”
Syrárka vyrába jedlé poklady. Za chalúpku aj traktor s vlečkou si z výstavy niesla prvenstvo Čítajte Ako dodala Anna Kurčinová, po predstavení aj následnej diskusii, kde dielo so žiakmi analyzovali, stúpol záujem o knižky, ktoré opisujú vnútorný svet hlavného hrdinu. Pár čitateľov už čaká aj na to, kým sa Vivaldi vráti naspäť do políc knižnice.
Čítanie prepletajú s divadlom
Divadelné či recitačné súťaže nie sú jediné aktivity, ktorým sa škola venuje. Každý rok na jeseň pripravujú celooravský festival Scénického čítania. Na podujatí prepájajú divadlo s čítaním, žiaci sa tak môžu na javisku vyblázniť, ale nemusia mať strach z toho, že zabudnú text, z knižky totiž priamo čítajú.
„Naša škola vždy číta text z knižky od spisovateľa, ktorého si na festival naživo pozveme. Tento rok sme sa venovali knihám Veroniky Šikulovej a jej otca Vincenta Šikulu,” hovorí Anna Kurčinová. Inscenovaným čítaním o prvých ženách koncom júna uvádzali aj prednášku organizácie Post Bellum v Oravskej knižnici Antona Habovštiaka.
Aktivitu majú rady aj iné školy, čítanie si vedia rýchlo nacvičiť, nabrať odvahu a neskôr ho aj rozšíriť na väčšiu inscenáciu. „Uvidíme, ako to vyjde, ale budúci školský rok by sme chceli aj my nadviazať na jedno z čítaní a urobiť predstavenie, v ktorom sa budeme venovať vtákom, ktoré ľudským pričinením strácajú svoje obydlia,” dodala Ivana Kurčinová. Hoci na festival Scénického čítania ešte pripravené knižky nemajú, čiastočne by sa chceli venovať tvorbe Kristíny Bendovej, ktorá by v tomto roku oslávila storočnicu.
Kubínska hoľa osirela, odišiel dobrý chlap Čítajte
