ZUBROHLAVA. Hoci život zavial Róberta Palidera do politických vied aj na lešenie, rýchlo sa vrátil naspäť ku koreňom. Krátko po dvadsiatke si zriadil malú farmu, kde dnes chová takmer 50 kusov hovädzieho dobytka
Mladý farmár zvykol gazdovať už odmala, hoci najprv len na koberci v obývačke, kde si z drevených kociek rád staval maštale pre miniatúry zvieratiek. Aj prvé ozajstné skúsenosti zbieral v domácom prostredí, Paliderovci odjakživa pestovali zemiaky a zeleninu, chovali hydinu a sem-tam sa pritrafili aj ošípané. Vzorom mu bol otec a strýko, ktorí sa hrdili titulmi z poľnohospodárskej univerzity.
Dnes Robo síce hovorí o dôležitosti vedenia mladších generácií k farmárčeniu, sám si však pre množstvo povinností neraz poriadne zanadával. Možno však k počiatočnej nechuti prispel aj výsmech rovesníkov.
„Zvykol som sa smiať s nimi, je to taká moja obrana. Mali sme napríklad doma morky a jednej z nich som dal meno Marcela. Vytvárali sme potom o nej vtipy,“ spomína.
Ťažkú hlavu si z posmeškov nikdy nerobil, farmárčenie ho jednoducho ťahalo. Hovorieval, že raz odíde do Ameriky a založí si farmu. Akosi podvedome aj v obliekaní dal vždy prednosť hnedej farbe a drevorubačským košeliam.
Na konci gymnázia si však podal prihlášku na európske štúdiá. Vo vnútri cítil, že by chcel veci v živote ovplyvňovať aj dávať hlas tým, ktorých nie je počuť. „Dnes si hovorím, že to tak asi malo byť, do školy ma nevzali. Odvolávať som sa nechcel, tak som robil tri roky po stavbách doma aj v zahraničí, no ani to ma nenapĺňalo,“ povedal.
V roku 2015 pri jednej z debát s otcom padol návrh, že začnú spoločne gazdovať. O pár mesiacov na to už zbieral vedomosti na rovnakej univerzite, ktorú vychodil otec i strýko. Robo sa tak znovu stretával s posmeškom či odhováraním okolia, vraj či v živote chce len voziť hnoj.
Dobre sa uč, inak pôjdeš za gazdu. Tieto či iné variácie názorov stále panujú v spoločnosti a z manuálne zručných ľudí robia hlupákov. Robo ich dobre pozná, hoci sám ich na vlastne koži nezažil. „Možno pre mnohých sú pracujúci v poľnohospodárstve jednoduchší, no myslím, že práve zdravý sedliacky rozum je ten najlepší.“ Viacerí by podľa neho otvárali oči, keby vedeli, čo všetko musí taký farmár ovládať. Ráno je gazda, o hodinu veterinár a automechanik a večer právnik či ekonóm.
V dedine spievajú, cez chotáre sa modlia Čítajte Dni trávil v kosačke
Mladý farmár priznáva, že začiatky neboli vôbec jednoduché. Nemal nič, zvieratá, maštaľ a ani peniaze. Prvé tri roky si zarábal predávaním sena. S malou kosačkou niekoľko dní v kuse kosil 20-hetárové polia. V tom období sa tiež uchádzal o 50-tisícový grant, ktorý dáva Európska únia mladým farmárom. Dostal však zamietavé stanovisko.
Robo si vtedy po prvýkrát privoňal aj k Združeniu mladých farmárov ASYF. Vystúpil na pódium a pred dvoma stovkami ľudí do mikrofónu s trasúcími sa rukami povedal, že je začínajúci farmár, šiel preto aj na školu, no dotáciu nedostal a v budúcnosti už nemá ani šancu peniaze získať.
Ďalej sa dočítate:
- prečo v začiatkoch farmár presedel celé dni v kosačke,
- v čom je špecifické mäso z plemena Aberdeen Angus, ktoré Robo chová,
- je farmár len poberač dotácií?
- prečo je farmárčenie oproti iným druhom podnikania komplikovanejšie,
- ako si Robo vychováva vlastné mláďatá alebo utužuje rodinné putá medzi zvieratami,
- prečo má na farme len pár zvierat svoje meno,
- ktoré práce farmárom zaberú najviac času,
- ktorú prácu na farme má Róbert najradšej,
- čo farmár a konzultant pre výživu zvierat radí iným gazdom,
- či mu mäso stále chutí.
Na veľké počudovanie si mikrofón podával s ďalšími odmietnutými farmármi a do združenia týždne po konferencii prichádzali listy naplnené rovnakým osudom.
„Podarilo sa nám potom vybojovať navýšenie prostriedkov pre ďalších 350 záujemcov a do výberu som sa dostal aj ja.“ Dnes je Robo podpredsedom združenia mladých farmárov a za lepšie podmienky sa Bruseli bije stále. A hoci inou cestou, napokon skončil aj vo vysnívanej Európskej únii.
Pred piatimi rokmi na zubrohlavskú farmu zavítali prví obyvatelia - sedem jalovíc a jeden býk. Prevádzka sa od začiatku špecializuje na škótske plemeno Aberdeen Angus, ktoré sa zvykne chovať len na steaky. Na také mäso treba chovať dobytok viac ako 24 mesiacov, Robo ten svoj poráža do dvoch rokov. „Niet nad dobrý steak, ale ostalo mi by zvyšok mäsa, ktoré by už nebolo tak chutné a kvalitné.“
Farma sa tiež od začiatku vybrala cestou udržateľnosti a ekológie. Dobytok konzumuje výhradne mlieko, seno a trávu, všetko bez pesticídov či pridaných hnojív.
Syrárka vyrába jedlé poklady. Za chalúpku aj traktor s vlečkou si z výstavy niesla prvenstvo Čítajte Takéto biomäso má špecifickú chuť, Robo ju často prirovnáva k divine. „Rozdiel je tiež v zrení, bežné mäso z obchodov sa na tanieri ešte pomaly hýbe, to naše u nás visí v chladiacich boxoch a až na štvrtý deň začneme s jeho rozrábkou.“ Takýmto procesom sa vyparí asi 20 percent vody a bielkoviny sa naštiepia. Vo výsledku je produkt stráviteľnejší, chutnejší aj sa lepšie varí.
Poberači dotácií
Podľa Roba je farmárčenie oproti iným druhom podnikania komplikovanešie. Kým za jeden či dva roky iný podnikateľ dokáže zarábať prvé peniaze, na farme sa nedajú obísť zákonitosti prírody. Trvá niekoľko rokov, kým má farmár zo zvierat úžitok ši zisk.
