ZÁKAMENNÉ. Aj keď syr, korbáče či iné výrobky z mlieka robí na Orave pomaly každá druhá rodina, sú aj také, do ktorých je človeku ozaj ľúto zahryznúť. Syrové torty od Kataríny Ďaďovej ocenila aj porota na Novotskej hrudke. Z výstavy figurálnych syrov si domov niesla prvé miesto.
S kravským mliekom a syrom žije Katarína Ďaďová už skoro tridsať rokov. Vyrastala v rodine, kde chovali kravy a jedna i druhá babka z nadojeného mlieka pravidelne robili korbáče.
Pár litrov si od nich z času na čas doniesli vo vedierku domov, zvykli z neho robievať syr. „Stretávala som sa s tým už v detstve, a tak som mala v sebe akúsi túžbu či motiváciu skúsiť to tiež a naučiť sa to,“ spomína.
Začiatky boli ťažké, nohy nie sú zvyknuté na dlhé státie, ruky si zas musia privyknúť na horúcu vodu. Prvé razy toho vraj človek veľa nespraví, ale tréning robí majstra, potom ide práce ľahšie.

Keď po škole vycestovala za prácou do hlavného mesta, veľa ľudí ju prosilo, či by im z Oravy nedoniesla pravé oravské korbáče. Súhlasila, veď ich doma robí skoro každý, a tak zháňala, skupovala aj cestovala s jedlým pokladom cez celú republiku. Časom Katarínu napadlo, že ich predsa môže ťahať sama.
Pomedzi svoje vlastné výrobky raz do práce doniesla syrovú tortu, ktorá medzi kolegami zožala úspech. Znovu sa tak v nej prebudila motivácia, že si aj takúto prácu chce vyskúšať na vlastnej koži.
„Prvé pokusy asi neboli také, aké dokážem vytvoriť teraz, ale postupne som sa vypracovala,“ hovorí.
Začala s tortami v tvare kruhu, srdiečka či košíka, postupne sa naučila vytvoriť si ručne syrové ružičky aj si dokupovala formičky, do ktorých syr vtláča, aby bol výsledok ešte krajší. Dodnes však najčastejšie vyrába torty, s ktorými pred siedmimi rokmi začínala.
Občas sa nájdu zákazníci, ktorí by chceli niečo kreatívnejšie, so syrom sa však nepracuje tak ľahko ako s marcipánom, nie všetko dokáže syrárka urobiť ručne. Vtedy brázdi internet a hľadá vhodné formy. Takéto pomôcky má najradšej, značne jej uľahčia prácu a sú tiež častým zdrojom inšpirácie.