ORAVSKÉ VESELÉ, PRAHA. Oravčan Kristián Ganobjak (26) k filmu pričuchol už v detstve, keď s bratrancom aj sesternicou točili krátke skeče na prvý dotykový telefón. Hoci pôvodne chcel byť hercom, postupne sa spred kamery dostal až za ňu. Dnes má na konte viac krátkometrážnych filmov, celovečerné dielo a budúci rok ho čaká premiéra dokumentárneho filmu o oravskom rezbárovi. V budúcnosti by sa však ponoril do tvorby celovečerných trhákov aj pôsobil vo vlastnom produkčnom tíme.
Bola scenáristka a film vašou láskou odjakživa?
Už ako dieťa som mal veľmi rád fantasy svet, formoval ma Jumanji aj Jurský svet, častokrát som sa hrával, že som jeden z hlavných hrdinov. Veľmi sa mi tiež páčila rozprávka Leví kráľ. Tieto filmy mi nastavili smer, vedel som, že chcem pre ľudí vytvárať príbehy a rozprávať ich ďalej.
Na Orave vypadlo z hniezda mláďa bociana, prežilo zázrakom. Stará sa oň záchranná stanica Čítajte S bratrancom a sesternicou som na prvý dotykový telefón natáčal krátkometrážne skeče, kde každý z nás bol hercom, scenáristom, režisérom aj kameramanom v závislosti od toho, čo bolo práve treba. Hoci sme sa zabávali, dnes si poviem, že to bol trapas za trapasom, ale práve tam som si uvedomil, čo všetko v sebe obraz ukrýva.
Pôvodne som chcel byť hercom, ale veľmi som sa hanbil, tak som sa spred kamery postupne dostal za ňu. Stredná škola ma nebavila, po dvoch rokoch som preto išiel na Súkromnú strednú umeleckú školu filmovú v Košiciach. Študoval som kameru, zvuk a strih, oveľa viac ma však bavila scenáristika.
Prvý krátky film Stalker ste vytvorili ešte na strednej školy. Ako stredoškolák ste však natočili viacero kúskov, za ktoré ste získali ocenenia.
Spoznal som tam skvelú partiu ľudí, stále sme niečo tvorili. Chodievali sme po filmových festivaloch v Čechách aj na Slovensku, niekedy sme ocenenie získali, inokedy nie, ale vždy sme sa vrátili s množstvom skúseností.
Naša škola organizovala medzinárodný festival Mobilfest, kde študenti natáčali filmy priamo na mobilný telefón. Zúčastnil som sa niekoľko rokov po sebe a vždy som odchádzal s ocenením. Zachytával som reálny život a medziľudské vzťahy, no nebránil som sa ani strašidelným námetom či myšlienkam, ktoré by divákov pobavili.
