ZÁZRIVÁ. Rázovitú dedinu pod Rozsutcom tvorí 11 dolín – osád, Biela, Plešivá, Dolina, Ráztoky, Grúne, Petrová, Demkovská, Havrania, Kozínska, Končitá, Ústredie.
Každá z nich ponúka nevšedné prírodné zákutia a výnimočné zážitky oravskej prírody. Množstvo lúk, pasienkov, ale i vodopádov, jazierok, potôčikov je obkolesených prevažne smrekovými a bukovými lesmi či kosodrevinou.
Obec s približne 2500 obyvateľmi si stále zachováva dedinský štýl aj preto, že jednotlivé osady sú roztrúsené po okolitých kopcoch a dolinách.
Samospráve sa celkom úspešne darí odolávať snahám o premenu obce na turistickú oblasť plnú rekreačných chát a nevkusných projektov developerov.
Neurobte zo Zázrivej Disneyland
Zmeniť to môžu zmeny a doplnky č. 3 k územnému plánu obce, ktorého súčasťou je 56 doplnkov na rozšírenie obytného územia, prostredníctvom ktorých by mohli postaviť 56 rodinných domov. Pribudnúť má aj rovnaký počet rekreačných chát.
K návrhom sa vyjadrovali odborníci, rôzne inštitúcie, úrady aj verejnosť. Zaujímavé stanovisko poslal Juraj Lipka z Martina. Podľa neho typická mozaikovitá krajinná scenéria Zázrivej, ktorej súčasťou sú aj mnohé trvalé trávne porasty, predstavuje krajinné, prírodné historické i kultúrne dedičstvo Slovenska.
„Obstarávateľ nesie zodpovednosť nielen voči súčasným, ale tiež budúcim generáciám obyvateľov Zázrivej a tiež voči osobitne chráneným častiam prírody a krajiny. Dovoľujem si na obstarávateľa apelovať, aby sa vyvaroval príkladu Donovál, Bešeňovej či Demänovskej doliny, ktoré sa stali pomníčkami našej neúcty k prírode a k typickej krajinnej scenérii,“ píše Lipka.
Orava ukrýva malú Kanadu. V Roháčoch otvorili turistickú sezónu Čítajte Chváli Zázrivú, že zatiaľ ochránila svoje prírodné a krajinárske hodnoty. Drží obstarávateľovi palce, aby sa mu podarilo nájsť dlhodobo udržateľné tempo svojho rozvoja.
Tvrdí, že niekedy to znamená aj zastaviť sa a nepovoľovať ďalšiu výstavbu. Nie preto, aby sa zo Zázrivej stal neživotaschopný skanzen. Ale práve preto, aby si nezničili tú úžasnú krajinnú scenériu, ktorá ešte stále zostáva klenotom slovenskej krajiny.
„Takým klenotom však boli ešte do začiatku tohto storočia aj Donovaly, Bešeňová či Demänovská dolina. A sami asi veľmi dobre viete, ako dopadli. Aj ten najväčší klenot sa tak v priebehu niekoľkých rokov môže stať len ďalším slovenským Disneylandom charakteristickým zdevastovanou krajinou i prírodou,“ dodáva Lipka.
