ORAVA. Pred desiatimi rokmi som študovala na Akadémii Policajného zboru v Bratislave (PZ). Na škole a internáte som spoznala mnohých ľudí – praktizujúcich aj nepraktizujúcich veriacich, neveriacich aj ľudí, ktorí v hĺbke srdca hľadali Boha, boli ochotní sa o ňom rozprávať a podeliť sa s vlastnými skúsenosťami z duchovného života.
Medzi nimi bol aj môj spolužiak, kamarát a kolega Miro, súčasne z Prezídia PZ v Bratislave. Miro mi rozprával, že je veriaci, ale rodičia ho z nevysloviteľného dôvodu opomenuli pokrstiť, že už nad tým viackrát rozmýšľal, že by sa k tomu sám odhodlal, ale vždy do toho skočili situácie, ktoré mu to znemožnili.
Rozprával o svojich duchovných zážitkoch, ako bojoval so zlým. Povedal, že on vie, že Boh existuje, keďže všetko vo svete je postavené na bipolarite: svetlo a tma, noc a deň, dobro a zlo, keď existuje zlá sila, musí existovať aj niečo väčšie, čo ho dokáže poraziť a prekonať, Boh.
Naše cesty sa po škole skončili, ja som sa vydala a vrátila sa naspäť na Oravu, on ostal v žiť Bratislave. V kontakte sme ostali aj naďalej. Viackrát sa pokúšal o prípravu na krst, no nikdy to nedotiahol do konca, vždy prišlo niečo, čo mu to znemožnilo a celú prípravu na krst ukončilo.
V apríli 2023 mi Miro napísal, že už šesť mesiacov sa pripravuje na krst, vedú ho dvaja policajní duchovní, kňazi pochádzajúci z Oravskej Polhory. Veľmi som sa potešila. „A kto ti ide za krstnú mamku?“ Odpoveď ma trochu zaskočila: „Bol by som úplne rád, keby si to bola ty, lebo aj ty si stála pri zrode toho všetkého.“ Súhlasila som. Zaujímalo ma, čo mu pomohlo dovŕšiť prípravu na krst. Nasledovala smutná správa, obaja rodičia zomreli na covid-19 a to ho ešte viac pritiahlo k viere.
V deň slávnosti sa biskup opýtal katechumena Mira, čo si žiada od prijatia krstu. „Vieru,“ povedal. Vieru, ktorá mu dá večný život. Miro bol pokrstený 16. apríla 2023, v Nedeľu Božieho milosrdenstva v Katedrále sv. Šebastiána, ktorá je hlavným chrámom Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Sviatosti prijal z rúk Mons. Františka Rábeka. Prvého vojenského ordinára Ozbrojených síl vymenoval do funkcie pápež Ján Pavol II. v roku 2003.
V momente krstu bolo v celej katedrále ticho ako v hrobe, počuli by ste tlkot vlastného srdca. Biskup pokrstil Mira tradične poliatím vody na hlavu ako u malých detí. Potom nasledovala sviatosť birmovania. Miro si vybral birmovné meno Pavol. Svätec sa tiež obrátil v neskoršom veku, po tom, ako prenasledoval kresťanov.
Pohľad na dospelého 43-ročného človeka, kapitána, ktorý sa rozhodol, že sa jeho život bude uberať iným smerom, bol neskutočne vzácny a silný.
„To, čo som cítil, keď mi pri krste poliali hlavu, bolo neopísateľné,“ povedal Miro. „V ten moment mi v hlave vírilo jediné – desiatky rokov v hriechu sa zmyli. Cítil som niečo veľmi oslobodzujúce, niečo, čo ma absolútne odzbrojilo, cítil som pokoj a mier.“
Cesta kresťanstva sa pre Mira ešte len začala, ale s Bohom všetko pôjde, ak má človek vôľu. Miro by si rád založil rodinu a žil v nej vo viere.
Každý, kto robí v priehradnom múre, má vraj veľa detí. Môže za to vajcový prameň Čítajte
Autor: Lenka Čučková
