ORAVA. Chatárovi Miroslavovi Benianovi sa na tristokilometrovej ceste okolo Oravy podarilo vytvoriť jedno ozaj veľké dobrodružstvo. Okrem zážitkov s dobrodružkami a dobrodruhmi však spoločne zbierali aj dobrokilometre. Za každý jeden prejdený alebo aj neprejdený kilometer mohli darovať na transparentný účet jedno euro, dnes už na ňom svietia skoro dve tisícky.
Chatár ich rovnomerne rozdelí medzi tri charitatívne organizácie – neinvestičný fond Oravské srdcia, občianske združenie Beskydy bez hraníc a občiansku iniciatívu Liptov pre Ukrajinu.
Po desiatich dňoch ste naspäť v civilizácii, aký je to pocit?
Je to zvláštne, pretože v prírode má človek nastavený celkom iný režim. Z celého dňa nemám rád ranné balenie, pretože to je proces, ktorý mi zaberie aj hodinu, a to mi teraz odpadlo. Tiež mi je akosi teplo, takže stále len otváram okná dokorán. Nohy ma ešte trochu bolia a otlaky si liečim.
Presné pocity však ešte stále spracovávam, pretože najmä posedné tri dni z cesty som mal veľa pozitívnych zážitkov.
Chatár chce prejsť Oravu za desať dní, prospeje tým dobrej veci Čítajte Takúto charitatívnu túru som robil po prvýkrát, doteraz som chodil do prírody len kvôli sebe, teraz som to robil pre druhých a nevedel som, či sa mi podarí niekoho podnietiť, aby sa ku mne pridal, buď priamo na ceste alebo na diaľku. Zdá sa, že mi to celkom vyšlo, a preto mám dobrý pocit, že spolu pomôžeme dobrej veci.
Nakoniec ste okolo Oravy za desať dní nachodili až 317 dobrokilometrov. Mali ste aj ťažšie dni či krízy?
Krízu som nemal žiadnu, ale druhý deň a najmä jeho záver bol pre mňa najťažší. Vyrážal som vtedy spod vrcholu Babej hory, vystúpil som na jej vrchol a spať som mal pod Pilskom na poľskej strane. Po ceste, keď som ešte vládal, som si hovoril, že podvečer vybehnem bez batoha hore na Pilsko, ale vzdal som to hneď, ako som dorazil na miesto. Ostal som radšej pod vrchom počúvať hokej.
