Ján Raclavský si v roku 2014 dal veľmi netradičnú výzvu a to odbehnúť všetky maratóny v hlavných mestách Európskej únie.
„Známi sa ma často pýtajú, či to stojí za tú námahu. Drilujete sa, máte problémy s ubytovaním, bolia vás nohy, nespíte poriadne, míňate peniaze. Toto všetko opadne, keď vidíte cieľový čas, burácajúci dav, ktorý tlieska každému bežcovi,“ povedal rodák z Dolného Kubína.
Oravci zaplavili Rigu, hokejistom fandia vo veľkom Čítajte Za päť rokov stihol dvadsať
Za prvých päť rokov si ich Ján Raclavský vyškrtol zo zoznamu až 20 maratónov. Za okrúhlym desiatym cestoval do Luxemburgu, kde sa netradične beží vo večerných hodinách. Štartovací výstrel zaznel o 19.00 h. I napriek tomu bežci bojovali s teplotou 30 stupňov.
„Neúprosne teplo ma zabíjalo. Vôbec sa mi nebežalo dobre, cítil som ťažobu. Až na 30. km začína zapadať slnko a beh sa stáva znesiteľnejším. Až v samom závere si vychutnávam atmosféru tmy, lampiónov a balónov, ktoré osvetľujú a skrášľujú maratón v Luxemburgu.“
Jubilejný dvadsiaty si Dolnokubínčan vychutnal tam, kde maratón vznikol. Bežal v Grécku. „Maratón nadväzuje práve na legendu o bežcovi z mestečka Maratón do Atén. Práve tam nás doviezli autobusy priamo z hlavného mesta. Lokalita štartu dýchala a je upravená práve pre maratóncov. Vlajú vlajky všetkých krajín zúčastnených bežcov, horí maratónsky oheň a pred štartom prisaháte na maratónsku česť. Legenda o Filippidesovi žije aj v 21. storočí.“
Z pohľadu oravského svetobežníka sú zaujímavé maratóny v pobaltských štátoch. Sú komornejšie, no bohatšie na občerstvenie a blízkosť fanúšikov.
Ten posledný zatiaľ v Kodani
Momentálne je dolnokubínsky maratónec na čísle 23. Jeho cieľ pribrzdila pandémia. V roku 2020 bežal na Malte, o dva roky vo fínskych Helsinkách a v máji tohto roku v dánskej Kodani.
