DOLNÝ KUBÍN. Schyľovalo sa k vojne. Rozhodujúca bitka mala prisúdiť teritoriálnu nadvládu jednému zo znepriatelených kmeňov.
Kopec, na ktorom sa do seba pustili, bol strategickým miestom oddávna. Už ľud doby medenej postavil na Trninách hradisko, aby sa bránil pred nepriateľmi. V roku 1966 ho pripomínali len príležitostné archeologické nálezy, pod vŕškom sa rozrastalo mesto a novodobí náčelníci práve určili: bojuje sa bez zbraní, len holými rukami.
Vyrovnanosť síl zabezpečila paradoxne nevyváženosť súperiacich strán. „Nazbierali sme sa približne päťdesiati mestskí chalani z nového Bysterca proti starým Bysterčanom, oni boli, chudáci, asi jedenásti,“ spomína František Bekeš, účastník bitky.
„Kiowovia boli tretiaci učni a my, Apači, šiestaci zo základky. Keď sme sa piati na jedného zavesili, nemali šancu. Šlo o pologrécko-rímske zápasenie, nedávali sme si do zubov ako vo filmových kovbojkách. Trniny sme vybojovali proti Kiowom, ale potom nás vyťali Pragováci.“
Odplatu vtedy neriešili, už nebola podstatná. Hra na indiánov totiž zažala iskru v srdciach chlapcov, ktorú rozdúchali rodokapsy, filmy o Vinnetouovi, verneovky, knihy Londona, Setona a ďalších. Oheň v nich sa napokon rokmi definitívne rozhorel tak, že prehlušil i zapaľujúce sa lýtka, a stal sa živnou pôdou pre vznik prvej oravskej trampskej osady.
Stalo sa tak v piatok 6. apríla 1973 v Dolnom Kubíne v reštaurácii Družba (dnes krčma Kováč). Spúšťačom bol František Patočka, ktorý sa do mesta prisťahoval z Čiech. Medzi kubínskych rovesníkov priniesol zážitky z domova, predovšetkým z trampskej osady Toulavci, kde bol známy ako Grizly. U našincov sa jeho prezývka neujala, dostal novú: Hučka.
Orava má svoju učiteľku Slovenska Čítajte Medzi ôsmich zakladateľov Salamandry patrili aj niekdajší indiánski bojovníci, teraz už devätnásťroční František Bekeš a bratia Šulejovci. Bohuš Kováčik mal dvadsaťtri a bol najstarší. Ako najskúsenejšieho zálesáka v partii ho jednohlasne zvolili za šerifa a z tejto funkcie vyplynula i jeho nové meno Sheriff.
Flekom prvých táborákov sa stala lokalita Biela skala na Trninách, základňou osady Sheriffova chata na Plávikove pod Kubínskou hoľou. Tá bola dejiskom výročných ohňov i bežných slezín, tu končili niektoré vandre.
O trampingu
Pojem tramp pochádza z angličtiny, označuje tuláka alebo človeka nerešpektujúceho všeobecne zaužívané konvencie spoločnosti. Trampovanie sa regionálne líši, je životným štýlom, subkultúrou, ktorá má vlastné dobrovoľné rituály a slang.
Ide v podstate o partie kamarátov, ich táborenie, pohyb a pobyt v prírode, s nocovaním zvyčajne pod širákom.
Jednotlivé skupinky sa združujú do trampských osád (T. O.). Každá má špecifický názov, vlajku, šerifa a flek, teda obľúbené miesto ako základňu.
Členovia T. O. sa oslovujú prezývkami, na ramene nosia domovenku, nášivku svojej osady. Nie sú nijak organizovaní, túžia po voľnosti a dobrodružstve.
Stretnutia volajú slezina. Potlachom zraz väčšieho počtu trampov z rôznych osád, pripravovaný pri výročiach založenia. Najočakávanejšie je večerné slávnostné zapálenie táboráku.
Za počiatok hnutia trampingu u nás sa považuje rok 1918, kedy pri rieke Vltave vznikla prvá známa osada na území vtedajšieho Česko-Slovenska. Trvalo ďalších päťdesiatpäť rokov, kým vznikla aj na Orave prvá trampská osada: T. O. Salamandra.
V noci je väčšia zábava
„Vandrovali sme tak často, ako sa dalo. Aspoň raz do roka bol dlhý veľký vander. Krátke jedno-dvojdňovky sme dali hocikedy cez víkend,“ povedal Sheriff a dodal, že ich výlety vznikali spontánne a neplánovane. „V piatok večer sme sa stretli napríklad v Kopačke a povedali: poďme na Choč. Každý si šiel domov po veci, a vyrazili sme. V noci. Lebo vtedy bol pokoj, väčšia zábava a úplne iná atmosféra.“
V jednu zo sobôt si odbehli len tak na Šíp. Do vrcholovej knihy nejakí Česi napísali: „Severojižním pilířem jme vystoupali na Šíp. Bylo to těžké!“ Donald najprv na jeden z listov zvečnil salamandru. So šerifom obaja pekne kreslili. „Hneď tam dorobili kreslený vtip s textom: Aj my sme vyšli severojužným pilierom, bolo to veľmi náročné, šli sme v plutvách,“ smeje sa Mravec.
Iba pár mesiacov od založenia podnikla Salamandra deväťdňový vander do Slovenského raja. Neskôr si dopriala dlhý slnečný kúpeľ na Počúvadle či hrebeňovku Tatier. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa čoraz viac rozširoval okruh, pestrosť aj náročnosť túr.
Stavme sa, že
Koniec 70. rokov bol na Slovensku zlatým vekom trampingu. V Dolnom Kubíne i na celej Orave vznikali ďalšie nové osady. Salamandra sa rozrastala o desiatky nových členov. Postupne sa k nej pridali Bocman, Tato, Qakin, Štolva, Flipper, Bosso a mnohí ďalší.
Prezývky zakladateľov T. O. Samanadra
Bohuš Kováčik alias Sheriff
Pavol Šulej alias Candát
Peter Šulej alias Donald
František Patočka alias Hučka
František Bekeš alias Mravec
Miloš Lobotka alias Miky
Dalimír Kolčava alias Koloděj
Peter Hruška alias Ťapo
„S Bossom sa môže staviť ktokoľvek o čokoľvek, vždycky vyhrá, a on prehrá,“ prezradil o trampovi Dušanovi Farbákovi šerif.
Mravec pritakáva, tiež nad ním viackrát zvíťazil. Na Trninách sa raz Bosso pochytil s Donaldom čosi o futbale. Hoci bol 7. apríl, snežilo a bolo nepríjemné počasie. Zrazu Bosso vyhlásil: „Stavím sa, že ak to nie je pravda, tak si holou riťou na peň sadnem.“ Tak sedel. V kuloároch sa hovorí, že je pri tom zvečnený na jednej z fotiek.
Zanechali stopu
Podobné beťárstva sú pre Salamandru typické. Slávnostné potlachy si jej osadníci bežne spestrovali žartovnými aktivitami. Súťažili v lukostreľbe, hode oštepom, ale aj hode pierkom, či zelenou sedmou do diaľky.
Intenzívne žili vtipnými divadelnými, prevažne improvizovanými scénkami a hudbou. Zo žartu založili spevokol. Pri ohnisku nechýbali gitary, zneli piesne od Quintetu, Greenhorns, Nedvědov až po Olympik, Elán, Prúdy. V určitom štádiu večera pravidelne prichádzalo na ľudovky a pop. Hudobné nástroje neskôr doplnila basa a akýmsi prirodzeným vývojom vznikla na jar 1983 kapela Ladiči.
„Na hudobných festivaloch sme zanechali stopu a sme aj na prvej country platni, čo vyšla na Slovensku,“ informuje Donald, ktorý hral v skupine na banjo a gitaru a je autorom všetkých textov.
Na Skorušine stretol Francúzku, hľadala medvedie stopy Čítajte Ako jedni z mála mali trampi zo Salamandry originálne vlastné pesničky. Pri opakovanej účasti na celoslovenskom festivale Zaprášenými Cestami sa Ladiči stali laureátmi festivalu, dostali ceny v autorskej aj interpretačnej súťaži. Boli časy, keď z rádia sem tam zazneli aj ich skladby, najmä Horror.
Nie všetci členovia kapely boli aj členmi osady. „Salamandra sa pretransformovala z dogmatickej trampskej osady starého razenia na oveľa voľnejšiu, ktorá príliš nedodržiavala tradície, a už sa nebazírovalo na tom, či máte domovenku alebo nie. To sme sa už len tak dráždili, hlavne ak sme mali v sebe päť pív, štýlom: ty ešte nie si náš,“ vysvetlil Donald.
„Veď tí ľudia s nami žili, vyznávali rovnaký štýl, a niektorí mali za sebou viac akcií, podujatí a nápadov ako kmeňoví. Držali tú vlajku, tú myšlienku, s nami vlastne až do dnešných čias, kedy má domovenku asi len polovica a zvyšok už sú mladší, aj o dvadsať rokov.“
Napríklad sólový spevák Ladičov Ján Moľa alias Zrzo bol podľa Sheriffa silným podnetným ťahúňom pre Salamandru, ako dobrý muzikant, zabávač a parťák, ktorý vymýšľal rôzne akcie, hoci patril do inej osady: T. O. Tri Kríže.
Dobrodružná plavba
Salamandra výrazne rozšírila svoje rady a aj paletu športových aktivít. K vysokohorskej turistike a túlaniu sa prírodou pribudlo horolezectvo, futbal, bežkovanie, horská cyklistika a vodáctvo.
„Nevedeli sme, čo s deckami, a niečo sme im chceli ukázať. Tak sme s nimi nasadli do člnkov a vyhlásili dobrodružnú výpravu,“ povedal Bocman a dodal, že ako otcovia mali, samozrejme, cieľové miesto vytypované dopredu.
