ORAVA. Kadejaké tajomstvá ukrývajú sochy, ktoré vyrástli v oravských chotároch. Mĺkvi svedkovia z minulosti ďakujú za tých, ktorí prežili, ešte aj stovky rokov po epidémiách, iných tvorcovia tichučko pašovali cez zatvorené hranice. Na príbehy niektorých z nich sme sa boli pozrieť.
Oravský Biely Potok má za sebou dlhú históriu kamenárstva, na ktorú nadviazala aj tradícia plenérov. Aj preto malú dedinku pod Roháčmi dnes zdobia desiatky kamenných sôch roztrúsených po verejných priestranstvách.
„Všetky, na čele s naším kamenným betlehemom, lákajú pozornosť domácich i cudzích a tešia sa veľkej popularite,“ priblížil starosta Jozef Hamaň. Za hádam najdôležitejšiu kamennú plastiku však považuje svätého Štefana, prvého uhorského kráľa, ktorému je zasvätený domáci kostol.
Autorom je Martin Hulej, rodák z Oravského Bieleho Potoka, ktorý svätca vytvoril na poslednom plenéri v roku 2020. Úlohou aj ďalších kamenárskych majstrov bolo vtedy premeniť kus pieskovca na patrónov kostolov v okolí. Dnes už svätý Štefan stráži vstup do obce, kde nahradil dreveného predchodcu.
Posvietia si na deti Čítajte Podľa Jozefa Hamaňa sú všetky plastiky verejne prístupné a vystavené pod holým nebom, občas ich preto treba vyčistiť od machu. Generálne reštaurovanie však zatiaľ nie je nutné. Pripravujú ale projekt na obnovu kamenných krížov po celom chotári.
Na poslednom plenéri v Oravskom Bielom Potoku vznikol aj patrón čimhovskej farnosti, svätý Imrich Uhorský, ktorého vytvoril Milan Kuchťák z Mútneho. Ľaliu urobil na ľudový spôsob, pridal uhorský dvojkríž a korunu.
