Dvojník

Krásne, šedivé, husté vlasy, neopakovateľné fúzy, pozorný, všetkovnímajúci pohľad; keď sa zasmeje, opeknie, ruky si založí okolo seba ako anglický aristokrat.
Bez zvedavosti nebude z teba nič poriadneho, povedal mi dávnejšie ako dávno starý otec. Zvedavosť ma posadila k vedľajšiemu stolu. Tak, aby som počul, aby som videl. Žiaľ, rozprávali sa po anglicky. Naklonil som sa k susednému stolu – kladiem otázku holohlavému turistovi, ktorý sa modlí budhistický mlyn- ček. O čom to vravia?, pýtam sa ho. Najprv sa domodlil, potom povedal: Je ne comprande pas - a pre istotu si presadol o reštauráciu ďalej.

Priplával obsluhujúci. Upozornil ma: Prepáčte, u nás stojí káva rovnú päťdesiatku! Ako viete, že chcem práve kávu? Vidím to na vás, odpovedal drzo, že na viac nemáte. Vsunul som mu predposledných 50 Sk do záhrenia. Naklonil sa ku mne o 90 stupňov. Prosím vás, šepkám, ako to, že pán premiér nemá pri sebe ochranku? Pozrite sa ku vchodu do kaviarne, potom za seba, potom vľavo. Pozrel som sa: pri vchode stál chlapisko ako ihrisko a kukal ako orol. Za mnou sedel ramenáč, ktorému pod zadok dve stoličky boli málo. Vľavo, cez ulicu, stál v bojovnom postoji s vystretou nohou, ktorá mohla mať skromnú dĺžku – odhadom – 1,65 m. Mal ju pozoruhodne vystretú. Asi má v nohaviciach pušku -snajperku, pomyslel som si.

Šepol som vrchnému: Viete po anglicky? Zohol sa 95 stupňov nad môj stôl. Zasunul som mu do záhrenia poslednú päťdesiatku. Šepol: Čo by ste chceli vedieť? O čom rozprávajú premiér s tým oným, vravím. Vrchný sa pousmial: Rozprávajú si vtipy. On anglické, premiér – slovenské.
Pobral som sa preč. Podišiel som k ostreľovačovi, ktorý stál vľavo, cez ulicu. Nebojácne som sa ho spýtal: Počujte, tamten pán je náš premiér? Chlapisko sa rozrehotalo: Kdeže! To je jeho dvojník! Chodí pomedzi ľudí a zisťuje si ich názory tak, ako kedysi kráľ Matej, alebo Matúš Čák, pán Váhu a Tatier. Ale čo vy tu teda robíte, há!?, spýtal som sa snajpera. Nahrávam ich rozhovory a chránime dvojníka, aby ho neprepadli, precedil cez fungl nové zuby. A pán premiér je potom kde?, spytujem sa. V Bruseli, povedal, a podozrivo vystrel najdlhšiu slovenskú nohu.