Doma vystaval pyramídu, kde sa pomocou energie pokúša vyliečiť ťažko chorých ľudí. Zároveň vyvíja prístroj, ktorým by dokázal zmerať intenzitu kozmického žiarenia v pyramíde. O sebe tvrdí: ,,Nie som šarlatán, som len elektrotechnik.“
Milan Valentovič si sadne ku stolíku, na ktorý rozloží pôdorys bytu, ktorého geopatogénne zóny chce odrušiť. Na chvíľu sa zamyslí a záporne pokrúti hlavou: ,,Nevyzerá to dobre. Správne rozložené zóny by mali vytvárať šachovnicu. Ale tieto sa rozbiehajú kade-tade.“ Zoberie do rúk virguľu a sústredí sa. Vôbec nepotrebuje byť fyzicky na mieste, ktoré sa chystá odrušiť. Stačí mu jednoducho úplná koncentrácia, nákres a virguľa.
Požiadame ho, aby nám vysvetlil svoj postup. On sa však len usmeje a zahlási: ,,To tajomstvo vám nemôžem povedať. Veď my sme na tom pracovali celé roky, kým sme sa dostali do tohoto štádia.“ Pod slovkom my má na mysli svoju manželku Editu, ktorá je nielen jeho partnerkou, ale zároveň najbližšou spolupracovníčkou.
Nakoniec však závoj tajomstva trochu poodhrnie: ,,Od človeka naozaj nepotrebujeme viac než výkres. S ním nám dodáva všetky potrebné informácie. Rozmnožené nákresy sú však málo. Žiadame aspoň podpis, dátum, či adresu, takáto mikroinformácia na rozšifrovanie kódu bohato stačí.“ Je to niečo ako s určením DNA – dá sa vylúštiť z jediného vlasu...
,,Tým, že máme väčšiu energiu, vytláčame geopatogénne zóny do obvodových múrov. Tak vlastne obchádzajú obytný priestor. Napríklad na trnavskom sídlisku stoja dva činžiaky vo vzdialenosti len štyroch metrov od seba. Tam treba dávať veľký pozor, aby sme zóny ,,nepretlačili“ do vedľajších bytov,“ vysvetľuje M. Valentovič.
Geopatogénne zóny odru- šovali nielen na Slovensku, ale tiež v USA, Švédsku, či Fínsku. Žiadne reklamácie vraj doteraz nezaevidovali. Vlastne – jednu áno. Istej pacientke s poruchami spánku odrušovali byt v bratislavskej Dúbravke. Po čase si začala sťažovať, že znovu prebdie celé noci. Keď k nej Valentovičovci prišli, zistili, že vytlačená zóna je znovu asi meter vo vnútri, práve na mieste postele. ,,Pozrel som von oknom a hneď mi bolo všetko jasné. Vonku postavili obrovský bilboard, pätnásť krát päť metrov. Ten vtláčal zónu naspäť do vnútra,“ komentuje situáciu M. Valentovič.
Expedícia do Cheopsovej pyramídy
O svojich mimoriadnych schopnostiach ani len netušil až do roku 1989. Jeho vtedajšiu manželku schvátila zákerná choroba. Štyri mesiace s ňou chodil po doktoroch, zúfalo navštevoval aj liečiteľov. Dnes priznáva: ,,Pre ťažko chorých sme poslednou stanicou. Iní k nám neprichádzajú.“ Práve liečitelia ho upozornili, že disponuje nevšedným darom. Na záchranu partnerky však už bolo neskoro.
M. Valentovič sa pustil do odhaľovania geopatogénnych zón vo vlastnom byte. ,,Niektoré zóny v domoch sú tak silné, že ich nazývame rakovinové.
A takisto existujú geopatogénne zóny ulíc, miest, štátu a tak ďalej,“ hovorí.
Súbežne s odhaľovaním geopatogénnych zón sa pustil do bádania o pyramídach. Na začiatku svojho hľadania si vyrobil malú papierovú pyramídu. Prečo? Pretože vo vesmíre sa kumuluje obrovské množstvo energie, ktoré zosilňuje práve ihlan. V pyramíde žiarenie dosahuje maximálnej intenzitu v tretine jej výšky. Je vlastne akýmsi tvarovým žiaričom, ktorým neprechádzajú žiadne geopatogénne zóny. Túto vlastnosť Valentovičovci využívajú aj vo svojej domácej pyramíde. Energiou z nej ,,nabíjajú“ svojich pacientov.
Boli to práve pyramídy, ktoré znamenali zlom v živote M. Valentoviča. Jedného večera roku 1995 sa mu po prvý raz stalo, že sa mentálne preniesol až do Cheopsovej pyramídy a virguľa v jeho rukách mu začala vykresľovať zóny žiarenia. ,,Ten pocit sa nedá ani opísať. Jednoducho som zistil, že to krásne ide. Celú noc som nemohol zaspať,“ vracia sa k pamätnému dňu.
O dva roky neskôr stál v čele expedície, ktorá smerovala do Egypta zmerať žiarenia v Cheopsovej pyramíde. Medzi členmi výpravy bola tiež notárka, ktorá pred odletom dostal zapečatenú obálku s údajmi, ktoré M. Valentovič nameral mentálnou metódou. Po fyzickom meraní Cheopsovej pyramídy obálku rozlepili. Údaje sa zhodovali.
Čo je najväčšia sila?
Valentovičovci sú presvedčení o úspešnosti ich metódy odrušovania geopatogénnych zón. Na ilustráciu uvádzajú: ,,Odrušovali sme jeden bratislavský byt. Pani bola učiteľka, pán bol tirák. V nedeľu večer sme ich priestory odrušili a v pondelok ráno o deviatej nám ten muž telefonuje. Že preboha, čo sme im to porobili! Jeho manželka mala učiť už od ôsmej, on mal o štvrtej hodine nadránom vyrážať do Francúzska. ,Ja som nevedel, že to bude tak rýchlo účinkovať. Ale som vám povďačný. Manželka telefonovala do roboty, že má choré deti a ja tú trasu cestou dobehnem“, pochvaľoval si.
Podľa liečiteľov medzi najcitlivejšie subjekty patria malé deti a ženy, chorí a tiež pracovníci, ktorí celý deň hľadia do obrazovky počítača. ,,Ale do siedmich dní nám obyčajne ľudia zatelefonujú. Tento čas treba zhruba na to, aby sa telo prispôsobilo a očistilo,“ tvrdí M. Valentovič.
Docent však chce zájsť ešte ďalej. Pokúša sa vyrobiť prístroj, na ktorom si zatiaľ vylámali zuby Američania, Francúzi i Nemci. Aparát by mal dokázať zmerať intenzitu kozmického žiarenia v pyramídach! Bádateľ si kedysi kúpil knihu neobjavených patentov Nicole Teslu. Našiel tam generálnu schému, podľa ktorej postupuje. Verí, že raz sa mu to podarí. Akurát momentálne nemá drahé súčiastky, hoci niektorí kolegovia z oblasti vysokofrekvenčnej techniky mu podávajú pomocnú ruku. Jeden z nich pre neho dokonca zakúpil slučkový magnetometer za sedemdesiattisíc korún.
M. Valentovič nedbá na to, že ho niektorí ľudia považujú za šarlatána. S istotou v hlase zdôrazňuje: ,,Kto nevie, o čom je reč, nedokáže si ani predstaviť, pred akou silou stojí.“ On tú najväčšiu silu dokáže aj presne pomenovať. „Je ňou myšlienka. Tá dokáže úplne všetko.“
Milan Valentovič o zemskom žiarení
Posledných päť desaťročí pozorujeme obrovskú koncentráciu obyvateľstva do veľkých miest. Považujeme za samozrejmosť, keď v televízii sledujeme reportáže z desať až dvadsaťpäť miliónových miest. Existujú štáty, v ktorých takmer polovica obyvateľstva žije v hlavnom meste. Za príkladmi nemusíme ísť ďaleko, v susednom Rakúsku a v Maďarsku prevažná väčšina obyvateľstva žije v hlavnom meste. Počas návštevy Egypta nám riaditeľ národného múzea dal na otázku, koľko obyvateľov má Káhira, veľmi rozumnú odpoveď: Do dnešného večera je to asi 16 miliónov, ale zajtra to už nebude pravda.
Spojenie medzi človekom a prírodou bolo v minulosti tesnejšie. Tajomné sily prírody, ktoré ľudia poznali ešte aj dnes určujú spôsob života. Možno sem zaradiť Čínu, krajiny ďalekého východu, časť Austrálie, časť Afriky, či oblasti za polárnym kruhom.
V Číne ešte aj dnes miesto stavby určuje zložitý kľúč FENG-ŠUI. Budovy totiž musia harmonizovať s prírodou a vyhýbať sa „dračím chodníčkom“. Dostačujúcu serióz nu odpoveď na tieto chodníčky podal začiatkom päťdesiatych rokov Thomas Ivan Sandersen. Tento vedecký pracovník sa zaoberal nahradením tvaru gule našej planéty jej kryštalickou mriežkou. Prišiel na to, že Zem možno nahradiť dodekaédrom. Má tvar futbalovej lopty a skladá sa z 12 päťuholníkov. Má desať vrcholov, ktoré nazval autor kritické body zeme. Deväť ich sa nachádza v mori a jeden na pevnine v Číne. Jeden vrchol prechádza Bermudským trojuholníkom, ďalší Diablovým morom východne od Japonska. Tieto oblasti sa smutne preslávili počtom havarovaných lodí a lietadiel.
Keď autor pospájal tieto vrcholy, získal zóny zemského žiarenia na našej planéte. Zistil, že tieto zóny, ktoré sú široké približne šesť tisíc kilometrov, prechádzajú všetkými kontinentmi okrem Austrálie. Doteraz sa študuje, či táto skutočnosť je príčinou percentuálne najvyššieho výskytu karcinogénneho ochorenia pokož- ky, pretože oproti kozmickému žiareniu nepôsobí žiadne zemské žiarenie a tým sa vytvára určitá nerovnováha, ktorá by mohla byť príčinou uvedeného ochorenia.
Postupným delením týchto zón zemského žiarenia dostávame zóny štátov, miest, sídlisk, nemocníc, detských domov, škôl, rodinných domov a bytov. O veľ- kosti v týchto menších objektoch rozhoduje už podložie domu do hĺbky až 50 metrov. Ide o druh pôdy, kameňa, prasklín, tečúcej, či stojatej vody.
Silné zóny zemského žiarenia spôsobujú úbytok energie určitých orgánov, čo má za následok nespavosť, nekľud, podráždenosť, stratu koncentrácie, známe bolesti hlavy.
Autor: MY Trnavské noviny
