Basketbal nepatrí na Orave medzi športy, v ktorom by nám vyrastali nejaké hviezdy. Alexandra Buknová z Oravskej Poruby patrí medzi svetlé výnimky. Aktuálne kapitánka MBK Ružomberok chcela ísť pôvodne na hokej, no športový osud to zariadil inak a v tomto prípade aj veľmi dobre.
Tréner Ján Pleva: Druhá liga išla kvalitou výrazne hore, už to nie je hobby súťaž Čítajte S basketbalom začínala v Dolnom Kubíne, neskôr prešla do Ružomberka. Jednu sezónu si zahrala aj v Nemecku, potom v Banskej Bystrici, aby sa znovu vrátila pod Čebrať. Výborné výkony v slovenskej extralige jej otvorili dvere aj do ženskej reprezentácie, s ktorou sa vo februári tešila z postupu na majstrovstvá Európy.
Ako dieťa bola Alexandra veľký živel. Okrem basketbalu zvládla na základnej škole ukončiť aj hudobnú umeleckú školu na husliach.
Na všetky tieto témy sme sa s 23-ročnou basketbalistkou porozprávali.
Prečo ste chceli byť práve hokejistkou?
Mala som veľmi rada tento šport, pretože môj brat ho vtedy hrával. Tento šport mám stále veľmi rada a ešte viac sa ísť niekedy pozrieť aj na zápas. Verím však, že všetko je tak, ako má byť. Aj keď som mala v pláne ísť raz ako malá na prvý hokejový tréning, teraz viem, že z nejakého dôvodu sa tak nestalo a o pár rokov som začala hrať basketbal, ktorý hrám dodnes a som za to vďačná.
ĎALEJ SA DOZVIETE:
- čo podľa Alexandry Buknovej rozhodlo o postupe Slovenska na ME,
- berie ako výhodu, že trénerom reprezentácie i v Ružomberku je ten istý človek,
- musela ako nováčik robiť nejaký rituál,
- ako hodnotí kapitolu v Nemecku,
- prečo podľa nej Ružomberok vypadol poľahky v semifinálovej sérii proti Banskej Bystrici,
- dokáže ako kapitánka zvýšiť hlas,
- zahrá si aj teraz rada na husliach,
- ľutuje, že po základnej škole nešla skôr na konzervatórium.
Čím si vás získal basketbal?
Najradšej mám fakt, že je to tímový šport. Je však aj veľmi náročný na rozmýšľanie a vyžaduje si sústredenie. Taktiež je veľmi kontaktný.
Aj keď viem, že všeobecná mienka o basketbale je, že sa ledva môžem niekoho dotknúť. Rada by som to vyvrátila.
Mám na sebe neustále veľa modrín a som doslovne dobitá. Občas, keď ráno vstávam z postele, mám pocit, že robím bojový šport. Ale aj tak ma to veľmi baví a napĺňa.
