ORAVA. Najväčší problém v Žilinskom kraji budú spôsobovať extrémne zrážky, ktoré môžu vyvolať zosuvy pôdy. Suchom viac trpia obce, ktoré majú menšie napojenie k verejnej vodovodnej sieti. Zvládnutie horúčav ovplyvňuje aj dostupnosť rýchlej zdravotnej starostlivosti, niektoré oravské dediny majú k nej obmedzený prístup.
Tieto údaje, ale aj veľa ďalších zaujímavých, prináša analýza Inštitútu environmentálnej politiky s názvom Vedúci! Horia obce!, ktorú zverejnil rezort životného prostredia.
Voda a zosuvy pôdy
Voda je dôležitou súčasťou života, keď jej je však moc, spôsobuje problémy. V súčasnosti extrémne zrážky výrazne postihujú najmä sever a východ Slovenska. Zasiahnuté býva okolie Vysokých Tatier, Oravy a regióny okolo pohoria Vihorlat a národného parku Poloniny.
Podľa odborníkov, ktorí vypracovali analýzu, trápili silné dažde počas posledných tridsiatich rokov najmä okresy Tvrdošín, Dolný Kubín a Kysucké Nové Mesto. Silným dažďom budú vystavené aj v budúcnosti, zároveň sú výrazne náchylné na zosuvy pôdy, čo zvyšuje ich zraniteľnosť.

„Okres Tvrdošín zaznamenal v priemere takmer desať dní so zrážkami nad 20 milimetrov za rok a je náchylný na zosuvy pôdy. Tie značne postihujú aj okres Dolný Kubín,“ upozorňujú odborníci.
Kysucké Nové Mesto síce nebolo ovplyvnené extrémnymi zrážkami ako Tvrdošín, no podľa predpovedí im bude táto oblasť v budúcnosti viac vystavená, ako je tomu dnes. Sídla s najvyšším stupňom rizika extrémnych zrážok sú aj Čadca, Dolný Kubín, Handlová a Snina.
V najpostihnutejších okresoch, aj v susednej Žiline a Martine, sú zrážky vo všeobecnosti pozorované hlavne v zimnom období.
Teplo, teplejšie, horúco
Vyše 16 percent obyvateľov Slovenska žije v oblastiach s najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami. Medzi najohrozenejšie oblasti patrí mesto Bratislava a okresy Komárno, Nové Zámky, Šaľa, Bratislava IV, či Bratislava. V meste Hurbanovo v okrese Komárno bola nameraná najvyššia zaznamenaná teplota na Slovensku, a to 40,3 °C.