ZUBEREC. Prvú tortu upiekla záhradná architektka Natália Kurcinová pred ôsmimi rokmi, skombinovala v nej bielu čokoládu so slaným karamelom a vrch zdobila vlastnoručne vyrobenými makrónkami.
Žiadny recept pri tom vraj nepoužívala a suroviny hádzala do misky intuitívne. „Robím to tak stále a vlastne dodnes neviem, či je to správne,“ hovorí. Fotku narodeninovej torty pre mamu pridala na sociálne siete a o pár týždňov už piekla na zákazku 17 tort.
Inšpiráciu na recepty aj chute najprv hľadala v regáloch s mliečnymi výrobkami, dnes už so smiechom hovorí, že sa posúvali pomalšie než jej výroba, a tak sa spolieha na vlastnú predstavivosť. Pečeniu podľa nej pomôže láska k práci a soľ, šarapatu zas narobí margarín aj poleva z vrecúška.
Máte za sebou bilingválne gymnázium aj štúdium na vysokej škole. Ako zo záhradnej architektky vyrastie cukrárka?
Od detstva ma to ťahalo do kuchyne. Nikdy som sa však nemotala okolo maminy, skôr som vždy čakala, kým odíde z domu, pretože mala veľmi rada poriadok. Následne som nastúpila za sporák ja a skúšala som kadejaké recepty. Nikto mi do toho nemohol hovoriť, potrebovala som sa sústrediť a byť vtedy úplne sama.
Počas posledného ročníka na vysokej škole som nemala vyučovanie, písala som už iba diplomovú prácu.
Voľný čas sa mi zdal nevyužitý, preto som sa rozhodla potajomky prihlásiť sa na trojmesačný akreditovaný cukrársky kurz. Nikomu som o tom nepovedala, pretože by ma odhovárali, moja starká by mi dokonca povedala, že piecť vie každá hlupaňa, ja som si však hovorila, že sa mi to v živote zíde.
Spätne mi to prišlo ako vyhodené peniaze, pretože nie je jediná vec, ktorú by som z kurzu aplikovala do praxe, dalo mi to len pečiatku a papier.
Po skončení vysokej školy som odišla na päť týždňov do Austrálie, aby som si oddýchla a tiež zistila, čo chcem v živote robiť. Videla a ochutnala som zaujímavé koláče, z ktorých každý vyzeral úplne inak, už to neboli rovné rezy odkrojené presne podľa pravítka s milimetrovou polevou, ktoré som poznala zo svadobných výslužiek.
Zistila som, že za to môže práve margarín a ak cukrár použije pravé maslo, konzistencia je úplne iná. Austrálčania tiež robili koláče z palaciniek, spájali chute a zdobili ich sladkosťami aj ovocím, čo som doma nikdy pred tým nevidela. Práve tam som sa definitívne rozhodla, že chcem piecť torty.
Mám tiež intoleranciu na laktózu a v tej dobe som si v žiadnej kaviarni nevedela dať koláč, ktorý by ju neobsahoval. Vnímala som, že ľudia, ktorí majú intolerancie, sú často ukrátení o sladké, preto som sa zo začiatku zameriavala len na takúto klientelu. Postupom času som piekla so zdravých surovín, ale už aj pre bežných ľudí, ktorí nemajú problém so žiadnou potravinou.
Pamätáte si ešte na svoju prvú tortu?
Prvú tortu som upiekla pred ôsmimi rokmi mamine na narodeniny. Nepozrela som si dopredu žiaden recept, šla som na to intuitívne a robím to tak dodnes, stále teda neviem, či je to správne alebo nie.
Ďalej sa dočítate aj:
- ako človek rozlíši zdravý koláč od nezdravého,
- ktorý koláč z Natáliinej ponuky by chutil úplne každému,
- na ktorú ingredienciu cukrárka nedá dopustiť,
- ktorá surovina dokáže pečeniu uškodiť,
- odkiaľ čerpá inšpirácie na pečenie,
- čo má na pečení najradšej a čo jej spôsobuje vrásky,
- aká je cukrárčina na Orave.
Snažila som sa, aby to nebola obyčajná torta z cukrárne, ktorú sme so sestrou dostávali celý život. Na tú dobu som použila netradičné chute, skombinovala som bielu čokoládu a slaný karamel, ktorému som sa dlho vyhýbala a vôbec som nerozumela, ako môžu ľudia do niečo sladkého pridávať soľ, zdalo sa mi to nechutné. Odvtedy je to najobľúbenejšia chuť medzi mojimi zákazníkmi.
Zahrali krížovú cestu, kde bol namieste aj potlesk Čítajte Narodeninovú tortu som potom zdobila makrónkami, ktoré k nám z Francúzska ešte len prichádzali. Robila som si ich sama, chutili dobre, ale ako vyzerali, je už druhá vec. Na zdobenie som sa pripravovala dva dni a úplne som tým žila, mala som veľkú radosť, keď potom výsledok zožal medzi príbuznými úspech.
Počas pobytu v Austrálii som jedinú fotku torty zavesila na sociálne siete. Ľuďom sa veľmi páčila a v komentároch sa pýtali, kde také niečo robia, na čo som im odpovedala, že je to môj výtvor. O týždeň na to, ako som sa z môjho pobytu vrátila, som rovnakú tortu piekla aj pre moju susedu, vytvorila som si instagramový profil a ďalší týždeň som už mala objednávku na 17 tort.
Zaujíma ma, ako vyzeral týždeň, v ktorom ste mali naraz upiecť na začiatočníka celkom veľkú objednávku.
Bola som hodená do vody a vôbec som nevedela, čo mám robiť, mama bola milovník poriadku a ja som mala zrazu napiecť 17 tort. Vo vrecku som mala asi 50 eur, požičala som si od rodičov peniaze na rúru a kúpila som si dva obyčajné stoly.
