VYŠNÝ KUBÍN. Vyšnokubínčan Michal Balko (37) začal pred 12 rokmi pracovať v hutníckom podniku OFZ v Širokej. Prešiel rôznymi funkciami, od robotníckych cez zástupcu vedúceho zmeny, technológa, vedúceho výrobnej haly až po vedúceho expedície, úpravy, odprašovania a železnice.
Stal sa z neho odborník, ktorý jazdil po svete, získaval skúsenosti na stážach, veľtrhoch, ale zároveň prednášal a svoje vedomosti odovzdával ďalej.
Slováka poznali v mnohých krajinách, v Brazílii, v Juhoafrickej republike, v Rusku, na Ukrajine, v Nórsku, na Islande, v Egypte.
Po zdražení elektrickej energie nedokázali oravskí hutníci vyrábať ferozliatiny za cenu primeranú konkurencii na trhu. Postupne zastavili výrobu vo všetkých elektrických oblúkových peciach.

Michala Balka neprepustili, ale dostal niekoľko veľmi zaujímavých ponúk na prácu v zahraničí.
Do úvahy pripadala Juhoafrická republika, Brazília, Nórsko, Malajzia a Island. Nakoniec skončil v kresle starostu Vyšného Kubína, stará sa o osemsto jeho obyvateľov.
Ktorá hutnícka ponuka vás zaujala najviac?
Prešiel som viaceré krajiny a mohol som porovnávať. Vychádzalo mi to na Island, ktorý nie je až tak ďaleko a ponúka veľmi dobré pracovné podmienky. Podnik je v malom päťtisícovom mestečku, sú v ňom iba hotel, jeden väčší obchod a reštaurácia.
Pracuje sa na dvanásťhodinové šichty, ťahá sa štyri dni ranná, tri dni nočná, tri dni ranná, dva dni nočná a potom sedem dní voľno. Ale zamestnanci si vzájomne vychádzajú v ústrety, vymieňajú si šichty, tak je možné pracovať dlhšiu dobu a potom mať aj mesiac voľna.
Zaujímavosťou je, že v tej fabrike je Islanďan možno len riaditeľ, všetci ostatní sú Poliaci, Česi, obyvatelia pobaltských krajín. Chodia tam zarobiť, za päť rokov si môžu finančne dosť polepšiť, k tomu dostávajú zaujímavé benefity.