ORAVSKÁ POLHORA. Už niekoľko rokov pred otehotnením Silviu Vnenčákovú lákali témy ako zdravé tehotenstvo, príprava na pôrod alebo dokonca pôrod v domácich podmienkach. Keď potom na tehotenskom teste objavila dve čiarky, všetky informácie chcela rýchlo preniesť do praxe.
Tehotenstvom ju sprevádzala dula a spoločne s manželom sa pripravovali na prirodzený pôrod bez rutinných zásahov v rodinnej nemocnici v Havířove.
„Chcela som sa cítiť bezpečne, rodiť v polohe, v ktorej by som sa cítila príjemne, nechať dotepať pupočník či priložiť si dieťa hneď po pôrode na seba. Všetko tomu aj nasvedčovalo,“ hovorí.
Malý Luka nakoniec prišiel na svet cisárskym rezom v Trenčíne. Hnev z pôrodného zážitku, problémy s kojením aj vyčerpanie vyústili u Silvie do popôrodnej depresie. „Plakal on, plakala som ja a nielenže som sa nestíhala najesť, ale pomaly ani ísť na záchod. Často som premýšľala nad tým, koľko ešte vydržím, kým ma odvezie sanitka.“
Svoju skúsenosť zverejnila na sociálnych sieťach, kde ju zaplavilo množstvo správ a komentárov s podobným zážitkom. „Nečakala som to, no ak by moja výpoveď mala pomôcť aspoň jednej žene, malo to zmysel.“
Spomeniete si ešte na to, ako ste vnímali materstvo kedysi? Čo ste o ňom počúvali z okolia, čítali, alebo videli na sociálnych sieťach?
Nikdy som nerozumela, ako môže jedna matka zvládať päť či sedem detí. Obdivovala som to, ale zároveň som si nevedela predstaviť, že by som také niečo dokázala aj ja.
Zažil útoky neonacistov, využil to vo filme o vražde Daniela Tupého Čítajte Materstvo som vnímala sčasti aj ako obmedzenie. Ak sa už raz žena rozhodne stať sa matkou, prijíma aj to, že časť svojho života dá dieťaťu a nebude mať celý priestor len na seba a svoje aktivity.
Pre sociálne siete aj okolie som mala tiež očakávania a predstavy o tom, ako ľahko sa dá materstvo zvládať a keď to ide iným ženám, pôjde to aj mne. Za dôležitú som v tomto prípade považovala aj prípravu.
Ako sa vo vás rodilo rozhodnutie stať sa matkou?
Ešte pred pár rokmi som necítila volanie po materstve, dokonca som si myslela, že možno aj ja budem patriť k ženám, ktoré deti mať nechcú a nikdy mať nebudú. Zmenilo sa to po tom, ako som si naplnila niektoré svoje ciele, dokončila som školu, začala som pracovať, mala som s partnerom stabilný vzťah a aj sme sa vzali.
V článku sa dočítate aj:
- ako sa Silvia pripravovala na pôrod,
- prečo malý Luka prišiel na svet cisárskym rezom,
- aký bo Silviin zážitok z pôrodu,
- ako zvládala prvé chvíle po pôrode,
- kedy zistila, že to, čo prežíva, nie sú len ťažké začiatky s novorodencom,
- ako sa z popôrodnej depresie dostala.
Myšlienka na dieťa mi bola čoraz bližšia, s manželom sme sa o tom veľa rozprávali a ja som si zrazu vlastné materstvo vedela predstaviť.
Pamätáte si na moment, keď ste zistili, že ste tehotná?
Už dlhší čas sme boli s partnerom nastavení tak, že ak sa dušička rozhodne prísť k nám, privítame ju. Nesnažili sme sa tomu nijako zabrániť.
