DOLNÝ KUBÍN. Slovenská pošta vydala známku Veľká noc 2023: Slovenské ľudové rezbárstvo. Jej motívom je skulptúra Piety od Štefana Siváňa zo zbierkového fondu Oravskej galérie.
Výtvarný návrh známky v nominálnej hodnote 90 centov vytvoril Adrián Ferda.
Známku s rozmermi 26,5 x 33,9 mm vrátane perforácie vytlačila Tiskárna Hradištko na tlačových listoch s 50 kusmi.
„Známka vyšla v náklade 250-tisíc kusov,“ povedala Jana Lukáčová, vedúca odboru marketingu a komunikácie Slovenskej pošty.
Súčasne so známkou vyšla aj celinová pohľadnica s natlačenou známkou na adresnej strane. Motívom obrazovej časti je drevená Siváňova plastika Ukrižovaného Krista, sv. Jána apoštola a Panny Márie.
Novú veľkonočnú známku uviedli do života v piatok 10. marca v Oravskej galérii. Jej krstným otcom sa stal Zdenko Kubáň, predseda komisie kultúry Žilinského samosprávneho kraja.
Rezort práce prepláca vzdelávacie kurzy, Oravcov lákajú vodičáky Čítajte Kto bol Štefan Siváň
„Cesty naivných umelcov k tvorbe sú rôzne, priamočiare i spletité, spoločná je spontánna potreba výtvarne stvárniť svet okolo seba, svoje predstavy a sny, bez ohľadu na všeobecne uznávané spôsoby umeleckého zobrazenia,“ povedala kurátorka Dagmar Adamusová.
Štefan Siváň starší (1906 – 1995) začínal vyrezávaním figúrok do prenosných betlehemov, s ktorými chodil v mladosti vo vianočnom a novoročnom období koledovať po Slovensku, Morave a Sliezsku.
Inak celý život prežil v hornooravskej obci Babín, kde postupne vytvoril rozsiahle, námetovo i výrazovo rozmanité, rezbárske dielo. Dnes je považovaný za jedného z najvýznamnejších slovenských insitných sochárov a jeho dielo zarezonovalo aj v európskom kontexte naivného umenia.
Štefan Siváň bol roľníkom a kolárom, s drevom pracoval už od detstva. Rezbárstvo pre neho znamenalo odpútanie od všedného života v ťažkých podmienkach, radosť, a tiež možnosť zlepšiť si príjem. Aj keď vo svojej tvorbe nadviazal na ľudovú výtvarnú tradíciu, čistotou a autentickosťou neškoleného umeleckého výrazu sa vyčlenil z jej anonymity.
Stvárňoval najmä motívy zo svojho bezprostredného okolia, ktoré mu boli blízke a dôverne známe. Intuitívne tvaroval drevenú hmotu a premieňal ju na figúrky pastierov, roľníkov i zvierat, ktoré postupne rástli do väčších, až monumentálnych rozmerov. Popri pracovných námetoch patrili medzi jeho obľúbené témy materstvo a rodina, oravskú folklórnu tradíciu dopĺňali postavy hudobníkov a zbojníkov – predovšetkým Jánošíka.
Štefan Siváň zobrazoval aj náboženské, najmä kristologické a mariánske, scény, v ktorých vychádzal z ikonografie a tvaroslovia ľudového rezbárstva. Pieta je v zbierkach Oravskej galérie zastúpená v niekoľkých variantoch. Možno na nich pozorovať špecifické črty Siváňovho rezbárskeho prejavu – štylizované blokové formy, naivné priestorové chápanie a zobrazenie anatómie, bezprostrednosť a poetiku vyjadrenia. Osobitosť ich výrazu spočíva aj v precítení námetu a jeho pretlmočení úprimnou vierou jednoduchého človeka.
Pri obnove bytov pomáhajú aj ľudia bez domova, môžu sa z nich stať nájomníci Čítajte
Autor: Dagmar Adamusová
