Dožiť sa sto rokov je dopriate málokomu a ešte menej ľudí si jubileum dokáže vychutnať pri pomerne dobrom fyzickom a psychickom zdraví.
Jednou zo šťastných je Anna Fačková, v rodnom liste má napísaný dátum narodenia 31. január 1923.
Pochádza z dedinky Lackovce pri Humennom, teraz žije v zariadení pre seniorov Nestor v Zázrivej.
Ochotne sa s nami podelila so svojimi životnými skúsenosťami. Počas rozprávania sa niekoľkokrát rozosmiala, keď spomínala na staré časy. Bola plná energie a dobrej nálady, ktorú rozdávala okolo seba.
Recept na dlhovekosť
„Musíte robiť všetky práce, aj tie ťažké a jesť veľa slaniny a pirohy,“ odpovedala s úsmevom na tradičnú otázku, nech prezradí recept na dlhovekosť.
„Nakopala som zemiaky, naplnila vrecia a také ťažké ich nosila z voza do pivnice. Ťažká práca bola aj pri žatve. Mali sme sedem hektárov polí a lúk, dve kravy na prácu, jednu na mlieko, jalovice, ošípané, sliepky, okolo gazdovstva bolo stále čo robiť.“ Dokázalo ich spolu s manželom uživiť.
V Dolnom Kubíne chcú postaviť vyše 200 bytov, cena starých rýchlo klesá Čítajte Pani Anna sa vydávala šestnásťročná. S úsmevom na tvári vysvetlila, ako si našla manžela. V dedine bolo približne 50 domov, výber bol obmedzený. Pozerali po nej kadejakí, domáci aj cezpoľní.
V článku sa dočítate
- Čo vyviedol manžel, keď kľačali na sobáši pred oltárom;
- ako prežili vojnu;
- čo urobila, aby krava vyhrala súťaž;
- prečo sa Lackovčania už nemusia vyzúvať, keď prechádzajú cez rieku Cirocha.
„Hodnotila som ich. Ten má takú mater, ten má sestru planú, ten troch bratov, tam dcéra chodí, rozkazuje a mne bude popod nos hovoriť a ja to neznesiem, že by mi niekto rozkazoval. Porozmýšľala som, poobzerala sa a povedala som si, tu sa vydám za Fečka a bude hotovo, nebudem preberať, to je dobrý chlapec, ten mi nebude rozkazovať.“
