HORNÁ LEHOTA/NITRA. Keď koncom minulého roka Alžbeta Bajáková porodila mŕtvu dcérku a pôrodnou sálou sa nieslo len ticho, z boxu od vedľa počula novorodenecký plač. „Nachvíľku mi hlavou prebleslo, aké by to bolo, keby sme aj my počuli Alžbetku plakať,“ hovorí.
Napriek obavám, že pôrod v 34. týždni, na konci ktorého nepríde očakávaný detský krik, bude traumatizujúci a bolestivý, Alžbeta ho dnes považuje za jeden z najkrajších zážitkov vo svojom živote. „Bolí to, ale nie každý má dnes možnosť povedať si, že som mama či otec.“
Približne každé štvrté rozpoznané a potvrdené tehotenstvo končí stratou. Stále však chýba dostatok informácií aj podporných mechanizmov. Aj preto ani nie mesiac od pôrodu začali manželia Bajákovci zdieľať svoj príbeh.
Od mala nás rodičia vychovávali, že keď vyrastieme, vydáme sa či oženíme a budeme mať deti. Nikto nám nikdy nepovedal, že to nemusí vyjsť, niekedy nedokážeme nájsť správneho partnera, párom sa nedarí otehotnieť, alebo prídu iné problémy. Poznáte to aj vy?
Mám to inak. Mamina si prešla viacerými potratmi, úplne prvé dieťatko sa jej dokonca rozkladalo v maternici a už vtedy jej lekári povedali, že deti mať vôbec nebude. Nasadili jej liečbu, po ktorej sa narodil starší brat a neskôr aj ja.
V článku sa dočítate aj:
- ako Alžbeta prežívala svoje prvé tehotenstvo,
- prečo nenakupovala detskú výbavičku,
- kedy zistila, že malá Alžbetka nežije,
- s akou starostlivosťou sa v nemocnici stretla,
- akú starostlivosť si pri smrti detí zažila Alžbetina mama,
- aký je pôrod, kde na konci nepočuť detský plač,
- ako vyzerá šestonedelie, keď sa matke narodí mŕtve dieťa.
Dozvedela som sa to len nedávno, ale mamina potom čakala ďalšie dieťa, ktoré potratila a následne sa narodil mladší brat. Mala som asi desať rokov, keď v šiestom mesiaci prišla o dvojičky, neskôr ešte o jedno dieťa a potom mala najmladšieho brata.
Náš život bol iný aj v tom, že keď sme boli vysokoškoláci, rodičia sa rozviedli.
Mamina nás však vždy učila nevzdávať sa. Hovorila, že akákoľvek, aj zlá situácia nás niekam posunie, alebo nám aspoň ukáže, akých ľudí máme okolo seba.
S manželom budete spolu sedem rokov. Kedy ste začali rozmýšľať nad deťmi? A ovplyvnili vás pri tom aj udalosti, ktoré ste zažili vo svojej primárnej rodine?
Ešte pred svadbou som absolvovala liečbu, ktorá mohla mať vplyv na zdravý vývin bábätka. Lekár mi odporučil počkať pol roka, no lekárnici minimálne dva a neskôr prejsť detoxom.
Tému materstva sme dlho ani neotvárali, lebo sme vedeli, že by to bolo príliš veľké riziko, ktoré sme nechceli podstúpiť. Neskôr sme riešili hypotéku aj bývanie.
Začiatkom minulého roka sme si povedali, že to skúsime, predsa len je doba, kedy mnoho ľudí v našom okolí deti mať nemôže. Vyšlo nám to hneď na prvýkrát. Neviem, či to bola náhoda alebo osud, ale tak rýchlo, ako sme malinkú do života dostali, tak rýchlo sme o ňu aj prišli.
Pamätáte si na moment, keď ste zistili, že ste tehotná?
Už dlhšie som rozmýšľala nad zmenou práce. Keď som bola na pohovore, mala som zvláštny pocit, a tak som sa opýtala, či by bol problém, ak by som nastúpila na materskú. Stále mi to však vŕtalo v hlave a na druhý deň, keď som sa už mala rozhodnúť, či novú prácu vezmem, som si urobila tehotenský test. Vyšiel pozitívny.
Ako ste to oznámili manželovi?
Na rozlúčke so slobodou som dostala malé detské ponožky, zabalila som ich do krabičky spolu s dupačkami, ktoré som si už dávnejšie kúpila a odložila pre naše budúce bábätko.
