BOBROV. „Čoskoro to bude 20 rokov, ako som začal chodiť po domoch za mladými Bobrovčanmi, aby som ich presvedčil venovať sa futbalu,“ začína naše rozprávanie Anton Grobarčík, ktorý k 31. decembru končí vo funkcii predsedu ŠK Olympia Bobrov a odchádza definitívne do funkcionárskeho dôchodku. „Keďže som už nešiel kandidovať za starostu chce, plánoval som skončiť v lete. Pre nepriaznivú finančnú situáciu vo futbalovom oddieli hrozilo, že naše družstvá by v tomto roku už nedohrali svoje súťaže. To ma donútilo odložiť moje rozhodnutie a pomôcť novému predsedovi futbalového oddielu finančne zabezpečiť jesennú časť tejto sezóny.“
Mladého cyklistu z Oravy vedie prvý Saganov tréner. Pýši sa už titulom majstra Slovenska Čítajte Prezývali ho mačka
Anton Grobarčík odmalička miloval futbal a to i napriek tomu, že v Bobrove nemali žiadne mládežnícke družstvo. „Mojím prvým trénerom bol sused Ladislav Troják. Trénoval ma najprv na dvore, potom ma začal brávať aj na ihrisko ku dospelým futbalistom.“
I keď nemal vysokú postavu, stal sa brankárom. „Bol som mrštný a rýchly, vedel som pozične vykrývať priestory, čím som kompenzoval môj výškový hendikep. Volali ma mačka.“ Prvý zápas, i keď priateľský, odchytal rodák z Bobrova za dospelých už ako 14-ročný. „Pamätám si, ako keby to bolo dnes. Boli prázdniny. Vyhrali sme proti Rabčiciam 2:1.“
Po skončení základnej školy začal študovať na strednej škole v Ružomberku, kde sa začala aj jeho futbalová kariéra. Začal chytať za Ružomberok, kde strávil všetky dorastenecké roky. Keď následne išiel študovať na vysokú školu do Bratislavy, mal sa stať súčasťou hráčskej výmeny medzi Ružomberkom a vtedajšou ZŤS Petržalka. Lenže Anton Grobarčík túžil chytať za Bobrov.
ĎALEJ SA DOZVIETE
- Ako pokračovala jeho futbalová kariéra?
- Kto bol jeho brankársky vzor a ako prišlo k tomu, že si spolu aj zachytali?
- Ako sa podarilo po 10 rokoch prebudiť futbal v Bobrove? Čo napokon zabralo?
- Aké boli začiatky? Kto všetko pomohol?
- V roku 2010 prišiel do Bobrova MŠK Žilina. Ako sa to podarilo?
- Čomu sa čudoval Merčiak, keď mu niečo o Bobrove povedal Anton Grobarčík?
- Odchádza predseda s dobrým pocitom?
„Keďže som do Petržalky nechcel prestúpiť a Ružomberok nesúhlasil s prestupom do Bobrova, podľa vtedajšieho prestupového poriadku som musel rok stáť. Až potom som mohol byť preregistrovaný do Bobrova aj bez súhlasu môjho materského klubu.“
