ZUBEREC. Dvadsaťdvaročná Zuberčanka Ivana Šimičáková rozhodne nepatrí medzi peciválov, naopak, stihla toho precestovať už toľko, koľko by sa nepodarilo iným ani za tri životy.
Okrem bežných výletov po Európe má za sebou aj pracovné pobyty na dlhšiu dobu. V USA pracovala v obchode s vianočnými ozdobami, v Nórsku na jahodovej farme, v Holandsku v sklade, v Írsku pomáhala v domove dôchodcov, v Grécku si zarábala v cestovnej kancelárii.
V Rakúsku bol inštruktorkou lyžovania. A práve lyžovanie ju priviedlo do Číny, kde strávila rok. Kamarátka, s ktorou sa stretla počas surfovania v Portugalsku, jej odporučila spoločnosť, ktorá potrebuje inštruktorov.
Tvrdá karanténa
Oravčanka učila v Číne domácich lyžovať, popritom musela dodržiavať bizarné pravidlá platiace v tejto krajine. Získala skúsenosti so stravovaním aj z povestnej prís-nej čínskej karantény, v ktorej bola niekoľko týždňov.
Počas rokua cestovala po viacerých provinciách, navštívila veľkomestá Peking, Shanghai a Hangzhou, ale aj púšť, Himaláje, čínsky vidiek, kde cudzinca videli prvýkrát. Vďaka cestovaniu do neturistických oblastí sa často ocitla v zvláštnych situáciách.
Koledy v horúčavách aj ozdobený traktor. Takto trávia Vianoce Oravci v zahraničí Čítajte Prvým krokom na cestu do tejto krajiny bolo vízum. Získať ho nebolo jednoduché, pretože kvôli kovidu sa nevydávali turistické ale len pracovné, pre športovcov a rodinné. Ivane to trvalo pol roka, ale podarilo sa, v zime 2021 prišla do Pekingu.
V článku sa dočítate
- ako vyzerá karanténa na čínsky spôsob,
- akí sú Číňania lyžiari,
- čo zistila na chudobnom vidieku,
- či jedla psa,
- ako si starí Číňania užívajú a mladí tvrdo pracujú.
Hneď po prílete išla na tri týždne išla do karantény. Z izby nemohla vyjsť, trikrát za deň jej doniesli jedlo. „Na dverách som mala senzor, ktorý počítal počet otvorení dverí. Ak by ukázal, že ich otvorila viac ako trikrát za deň, tak by prišli ľudia v skafandroch a musela by som karanténu opakovať od začiatku,“ opisuje Ivana prvé stretnutie s Čínou.
