Vianočné znamenie

Takmer celý advent sme v našich kostoloch počúvali výzvy na pokánie a cieľavedomú prípravu na vianočné sviatky. V médiách zneli stále krajšie vianočné melódie a obchody žiarili svojou výzdobou a ponúkaným tovarom.

Človek si nevdojak vzdychne: Ach, keby to stále tak bolo... Vzápätí však túto myšlienku v sebe poprie ako naivnú a nereálnu a venuje sa najsúrnejším povinnostiam. Tak sa nám Vianoce obmedzia možno na návštevu slávnostných bohoslužieb, na niekoľko dní sladkého oddychu, kde srdce pláva v emóciách a potom nastúpi realita každodennej všednosti.

V skutočnosti by sme však mali pozerať na ozajstný obsah Vianoc. Vieme, že to dojatie, ktoré prežívame na Vianoce, nie je nejako dohodnuté, či vyvinuté postupom času.

Je to dojatie vyvolané súcitom z toho, že Ježiš Kristus v našej ľudskej prirodzenosti a v ľudskej podobe sa medzi nami zaradil na posledné miesto: narodil sa v maštali, skúsil údel bezdomovca a vyhnanca, trpel hladom, chudobou, neprijatím a tým najbezočivejším rúhaním a nakoniec bol popravený, ale na tretí deň vstal z mŕtvych.

Keď meditujeme o zmysle Vianoc, zisťujeme, že je to začiatok napĺňania toho, čo bolo obsahom nádeje Božieho ľudu Starého zákona. Vianoce sú teda znamením.

Betlehemské Dieťa v jasliach naznačuje, že prináša nové poradie hodnôt: keď začne vystupovať na verejnosti, bude hovoriť o blaženosti chudobných a prenasledovaných pre spravodlivosť, o tom, že čistí srdcom budú vidieť Boha, že tvorcov pokoja budú volať Božími synmi... že modlitba nebo otvára.

Ježiš však nebol žiaden ideológ. Nebol teoretik. On aj žil to, čo hlásal. Jeho život je totožný s Evanjeliom. On je Cesta, on je Pravda, on je Život... Vidíme teda, že vianočné emócie majú svoje racionálne pozadie. Vianoce sú znamením tejto evanjeliovej novosti.

Skúsme si do dôsledkov premyslieť celý Ježišov program a stotožniť sa s ním. Tak budú stále Vianoce. Zo srdca vám to želám.

Autor: Anton Tyrol