PÁRNICA. Pečenie vianočných oblátok bolo súčasťou príprav na najkrajšie sviatky roka. V obci ich zhotovoval na fare kostolník. Pomocou železnej formy podobnej kliešťom piekol oblátky na otvorenom ohni. Hotové oblátky roznášali deti ako dar do domácností.
Niektorí kňazi sa počas pôsobenia v obci venovali i chovu včiel, ako napríklad Július Jamnický, ktorý ku oblátkam pribalil i fľašu medu.
Jedličku si vyhliadli počas poľných prác
Najčastejšie v predvečer Štedrého dňa sa v domácnostiach pripravoval vianočný stromček, a to od konca 19. storočia. Tomuto symbolu Vianoc predchádzalo zdobenie interiérov domov a maštalí jedľovými chvojinkami. Živý vianočný stromček visel v zrubových dreveniciach z povaly alebo býval postavený v kúte prednej izby.
Stromček zdobili v predvečer Štedrého dňa rodičia. Ráno deti po zobudení verili, že stromček im priniesol Ježiško. Vhodný vianočný stromček, najčastejšie jedličku, si vyhliadli už skôr počas poľných prác.
Vianočné dekorácie na stromčeku pozostávali zo salóniek, v ktorých bola zabalená kocka cukru, drievko alebo zemiak. Nechýbalo malé pečivo, jablká a neskôr sklenené farebné gule, ktoré sa začali šíriť v druhej polovici 20. storočia.
Výrazným vianočným prvkom v slovenskej tradičnej kultúre je i betlehem znázorňujúci biblický príbeh narodenia Ježiša Krista, ktorý mal svoje miesto pod stromčekom alebo na stolíku vedľa neho.
Štedrý deň, po párnicky Hodi
Na Štedrý deň platil prísny pôst, ktorý dospelí pripomínali deťom so slovami: „Keď vydržíte, na večer uvidíte zlatého kohúta.“ S pečením kysnutých koláčov gazdiné začínali skoro ráno, pretože slúžili ako výslužka pre vinšovníkov. Obľúbené boli tzv. poplanky a kapustníky so sladkou kapustou, piekli aj chlieb a mäso.
Štedrý deň bol v obci označovaný ako Hodi. Od rána chodili po domácnostiach pastieri boženíci s boženíkmi, ktorí domácim vinšovali veselé sviatky. Boženíkom sa označovali vŕbové alebo brezové prúty s byľami ovsa – kiska a vetvičkami jedle – tisina.
Následne zobrala gazdiná nie holými rukami, ale do zástery, toľko prútov, koľko kusov dobytka stálo v maštali. Niektorí informátori uviedli, že vždy zobrala tri prúty. Prútmi symbolicky vyšibala deti, aby boli po celý rok poslušné. Boženíky potom postavila do kúta za stôl. Po Štedrej večeri nimi pošibali dobytok, aby bol tučný. Zvyk po druhej svetovej vojne zanikol.
Samotný akt bol sprevádzaný vinšmi, ktoré mali zabezpečiť rast a prosperitu celého gazdovstva. Ako odmenu a zároveň i vyjadrenie vďaky za pastierske služby dala rodina pastierom chlieb, pagáče, vajcia, maslo, slaninu, ale i vypiť.
Štedrovečerná hostina: hrach na zobky aj cvikla
Pred večerou sa všetci umyli a obliekli do čistých šiat. Charakter jedál, ich poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú hojnosť v rodine, zdravie a šťastie v nastávajúcom roku. Na stole nesmel chýbať chlieb, predstavujúci obradové pečivo, a hrudka soli.
