ORAVA. Sociálna pedagogička Mária Bartošková sa vo svojej práci so zvýšenou mierou agresívneho správania na školách stretáva, poväčšine však patrí do obdobia dospievania. To, čoho sme svedkami dnes, je podľa nej výrazom posunutých hraníc a môže zaň verejne prezentovaná hostilita (nepriateľské až agresívne správanie) sociálne siete aj násilie v seriáloch či počítačových hrách.
Začiatkom roka partia školákov z Miloslavova na videu brutálne zaobchádzala len s 11-ročným dievčaťom. Pred viac ako mesiacom 19-ročný strelec popravil dvoch gayov a len pár dní na to 16-ročný mladík sekol spolužiačke do čela sekerou. Pribúda agresia na školách?
Stále sa hovorí o tom, že prejavy agresívneho správania na školách majú rastúcu tendenciu, no nedokážem to povedať jednoznačne, štatisticky to nemám zmapované. Jeho forma však začína byť veľmi špecifická a aj udalosti, ktoré spomínate, sú toho dôkazom.
Deti mali konflikty medzi sebou vždy, no to, ako ich v niektorých prípadoch riešia dnes, je výrazom posúvania hraníc.
Ako vyzerá situácia na školách na Orave? Cítiť aj tu stúpajúcu agresiu?
V Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Námestove, tak, asi ako všade, registrujeme nárast problémového správania, ale nie je extrémny. Mám však pocit, že miera sociálnej kontroly je na Orave ešte stále celkom vysoká a deti sú si častokrát vedomé, keď prekračujú hranice.
Stretávam sa s agresívnym správaním, ktoré do veľkej miery patrí do obdobia dozrievania mladých ľudí. S niečím, čo by ma šokovalo, som do kontaktu zatiaľ neprišla.
Agresia na oravských školách
Dominika Briliaková, školská psychologička na ZŠ Komenského a ZŠ Slnečná v Námestove: Nechcem to zakríknuť, pracujeme na dvoch školách, ale ani na jednej som sa zatiaľ s výraznou agresiou nestretla. Malé hádky či bitky sú bežné, sme však voči tomu ostražití.
Dagmar Šašková, riaditeľka na ZŠ Márie Medveckej v Tvrdošíne: Nič výrazné som si zatiaľ nevšimla. Len čo sa vyskytne handrkovanie medzi deťmi, rieši to triedna učiteľka na triednickej hodine a voláme do školy aj rodiča. Takisto máme školskú psychologičku.
Dáša Badáňová, riaditeľka na ZŠ s MŠ v Dolnom Kubíne: Našťastie, nič podobné udalostiam v spoločnosti sme nemuseli riešiť. Ak sa nejaká agresia vyskytne, tak to riešime pohovormi so žiakom aj rodičmi.
Ako vyzerala agresia doteraz?
Tak ako som spomenula, určitá miera agresívneho správania je v dospievaní prirodzená, mladí ľudia sa takto učia vymedzovať si hranice aj svoj vlastný priestor. Takéto udalosti si doposiaľ nepamätám a poznali sme ich len zo zahraničia, no sme ich svedkami už aj u nás. Jednoznačne sa však dá povedať, že výrazovosť agresívneho správania mení podobu a niekedy sa stáva obludnou.
Čo spôsobilo to, že žijeme scenáre, ktoré sme doteraz poznali len z televíznych novín zo zahraničia?
