enskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre. Mnohí z nich sa po absolvovaní školy vrátili do svojich domovov, viacerí však svoje korene zapustili práve v Nitre. Medzi nimi je napríklad aj Dana Wolfová, vedúca Folklórneho súboru Zobor pri SPU v Nitre, ktorá má svoje korene v Trstenej.
Akýmsi hostiteľom a sponzorom podujatia bol ďalší člen organizačného výboru Ján Fukas, taktiež rodák z Trstenej. „V Nitre bývam prakticky od študentských čias. Rok po svadbe som gazdoval vo svojom rodnom kraji ale potom ma manželka predsa len prehovorila a prišli sme sem. Spočiatku som štyri roky pracoval ako agronóm vo Veľkých Ripňanoch, potom sedem rokov v Agrochemickom podniku v Nitre a napokon som pôsobil aj ako riaditeľ Okresnej poľnohos- podárskej správy v Nitre. Pred desaťročím som začal pôsobiť ako agropodnikateľ. Podnikám na tisícich hektároch pôdy, ako jedni z mála chováme aj štyristo oviec a 660 kráv. Mali sme aj farmu s ošípanými, ale s tými sa nám nedarilo. K ich chovu sa však určite vrátime,“ zamýšľa sa Ján Fukas. O stretnutiach Oravcov nám prezradil, že sú to pre neho vždy milé návraty do rokov mladosti. Ľudia sa zároveň vedia aj vzájomne podporiť. Na Orave sa ich spočiatku stretávalo približne 170, v ostatných rokoch sa však ich množstvo zúžilo na približne stovku skalných.
Akýmsi nepísaným richtárom Oravcov je v súčasnosti Martin Zembjak. Ten na stretnutie okrem dobrej nálady priniesol aj kanvu čerstvej ovčej žinčice a pravý ovčí syr zo žaškovského salaša.
Ako absolvent SPÚ sa vrátil na Oravu, ktorú chcel povzniesť najmä po odbornej stránke. „Myslím si, že sa mi to aj darí. Začínal som v oblasti zootechnológie v jednom z najlepších družstiev - v Oravskej Porube - a Hruštíne. Boli tam vynikajúce podmienky na aplikovaný výskum i vedecko-technický rozvoj. Vďaka výborným laboratórnym podmienkam som mohol pokračovať aj v postgraduálnom štúdiu. Po roku 1989 sa však všetko zmenilo a družstvá sa začali rozpadať. Keď som videl, že poľnohospodárska politika dostala iný rozmer, stratil som motiváciu pokračovať, založil som v tom čase v regióne prvú súkromnú poisťovňu so sídlom v Dolnom Kubíne. Od roku 1991 pôsobím ako jej riaditeľ,“ prezrádza nám Martin Zembjak. Dozvedeli sme sa tiež, že v rokoch 1976 až 1979 bol v poradí druhým richtárom oravských študentov. Do Nitry sa vždy veľmi rád vracia, lebo ma roky mladosti prežité pod Zoborom si vždy dobre spomína.
V súčasnosti pripravuje tento štáb 31. prvé stretnutie Oravcov študujúcich v Nitre. Malo by sa uskutočniť v Trstenej 12. novembra tohto roku. So všetkou pravdepodobnosťou sa na ňom zúčastní aj jeden z najstarších členov Oravcov bývajúcich v Nitre, 85-ročný Ľudovít Kohút. Nazývajú ho tiež oravským bačom. Ako vysokoškolský pedagóg stál pri zrode organizácie Oravcov bývajúcich v Nitre v roku 1974. Ich prvé stretnutia sa konali najčastejšie na Jelenci. Jednou z bačovských funkcií Ľ. Kohúta bolo, že zakaždým pasoval do funkcie richtára niektorého zo študentov. Bolo ich šesť. Od roku 1989 do roku 1995 sa však stretnutia nitrianskych Oravcov prerušili. Tento rok oslávia 10. výročie obnovenia stretávok, ktorým hovoria „spomienkové stretnutia na spomienky“.
Rodičia Ľudovíta Kohúta sa z Oravy museli vysťahovať ešte v roku 1943. V tom čase bývali v už neexistujúcej obci Ústie nad Oravou. Na jej mieste sa dnes rozprestierajú vody Oravskej priehrady. Ľudovít spočiatku býval s rodičmi v Alekšinciach, no už roky býva na Štefánikovej triede. Na SPU v Nitre pôsobil od roku 1955 ako odborník v oblasti poľnohospodárskej nemčiny a ruštiny. Patrí aj k zakladateľom a prvým redaktorom a šéfredaktorom študentského časopisu Poľnohospodár, ktorý v tomto roku oslavuje 50. výročie vzniku.
Ďalším dôležitým ohnivkom stretávania sa Oravcov bývajúcich v Nitre a okolí je bývalý starosta obce Močenok Jozef Šuvada, pochádzajúci z goralskej obce Suchá Hora. Ako študent mechanizačnej fakulty SPU si našiel svoju celoživotnú družku práve v Močenku. Okrem iného robil v poľnohospodárskom družstve v blízkosti Šale. Starostom Močen- ku bol od roku 1990 do roku 2002. „Na stretnutiach Oravcov vždy pookrejem na duši i pri srdci a načerpám zásobu nových síl,“ prezradil nám počas chvíle, keď odložil z rúk harmoniku, ktorou hudobne sprevádzal aj známu oravskú ľudovú hymnu Miluj si Oravu, ten svoj rodný kraj, v ďalekej cudzine, naň si spomínaj...
