Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Názov „Oravanka“ vznikol v Nemecku

V nedeľu 10. júla sa v Trstenej stretlo 10 dychových súborov na 15. ročníku Trstenskej krídlovky, počas ktorého si dychová hudba Oravanka z Trstenej pripomenula, že je to už 25 rokov, ako začala vystupovať pod týmto menom.

Zámerne nepíšeme o tom, že bola vtedy založená, pretože Oravanka vzišla z pôvodnej požiarnickej dychovky, ktorá v Trstenej fungovala už v 19. storočí, jej činnosť bola prerušená v čase prvej svetovej vojny a zanikla až v kanonáde II. svetovej vojny. No už v roku 1946 sa podarilo trstenskú dychovku obnoviť Ignácovi Kučerovi, ktorý ju viedol ďalších 26 rokov – v čase najväčšej slávy i v ťažkom období 70-tych rokov. Po ňom prebral taktovku Miroslav Dušan Rybár, ktorý do dychovej hudby zavádzal nové, modernejšie trendy. Na festivale v nemeckom Thale v r. 1976 vystupoval výber muzikantov z trstenskej požiarnickej dychovky pod názvom Oravanka – tá mala úlohu reprezentovať vynikajúcu úroveň dychovej hudby na Orave. Keď sa v roku 1979 konzervatívnejšia časť súboru „odtrhla“ a vytvorila dychovku Požiarnik, mladší siahli po chvíľkovom názve spred troch rokov – a v Trstenej začala fungovať Oravanka na čele s M. D. Rybárom. S jeho menom sa dychovka v Trstenej spájala najdlhšie, až 42 rokov. Miroslav Dušan Rybár po celý ten čas vychovával v Trstenej mladých hudobníkov nielen ako kapelník, ale aj ako dirigent a externý učiteľ dychových nástrojov v tunajšej ľudovej škole umenia.

Skryť Vypnúť reklamu

K dychovej hudbe Oravanka neoddeliteľne patria aj mená kapelníkov Viktora Lissa, Ľudovíta Mačora, Jozefa Babuliaka, Petra Kobela, Ľudovíta Brienika a súčasného kapelníka Mariána Lepáčka, ktorý tu kapelníči už 12 rokov.
Po roku 1989 stáli slovenské dychovky pred veľmi neistým obdobím a, až na niekoľko výnimiek, vôbec nefungovali. „Okresná kultúra prakticky neexistovala, regionálne osvetové stredisko fungovalo veľmi slabo, zanikli festivaly na Slanej vode, Oravskej priehrade... Trvalo to dva roky a mňa to trápilo o to viac, že s Oravankou som v tom čase dosahoval najlepšie výsledky na Orave. Venoval som tomu dve desaťročia všetok svoj voľný čas, budúcnosť dychovky ma trápila už aj vo sne,“ spomína na ťažké časy zakladateľ Trstenskej krídlovky M. D. Rybár. „Preto som sa chopil myšlienky zorganizovať festival, na ktorom by sa oravské dychovky stretli aspoň raz do roka a ktorý by opäť „zobudil“ a inšpiroval hudobníkov a vrátil im chuť znova hrať. Stalo sa – od roku 1991, kedy nám pomocnú ruku spoluorganizátora podalo regionálne osvetové stredisko – sa na Trstenskej krídlovke stretávame už 15. raz. Mnohí nám na Orave závidia, čo sme pre dychovku urobili. Ignác Kučera by bol dnes prekvapený, ako úroveň trstenskej, ale aj oravskej dychovky pokročila.“

Skryť Vypnúť reklamu

Miroslav Žabenský, riaditeľ Oravského osvetového strediska v Dolnom Kubíne, ktoré je dodnes spoluorganizátorom festivalu, nám o súčasnosti dychovky na Orave povedal: „Pokiaľ viem, žiadna základná umelecká škola na Orave nevyučuje plechové dychové nástroje, čo je na veľkú škodu. Potom sa niet čo čudovať, že našim dychovkám chýba dorast. Ako vidieť na 40-člennom poľskom súbore zo Sobolova, v Poľsku má dychovka úplne iný cveng, je výrazne podporovaná a veľmi obľúbená, takže o mladých v jej radoch nie je núdza.“
O tom, že slová M. Žabenského sú smutnou pravdou sme sa presvedčili pri vystúpeniach všetkých oravských účastníkov festivalu: Hruštínčanky, DH Bernolák z Námestova, Istebňanky, Kýčery z Lokce, Nižnianky, Rabčanky i Oravanky. S rovnakým problémom sa boria aj hostia tohtoročnej Trstenskej krídlovky: DH Hodrušanka zo Žarnovice a DH Hrnčarovani z Hrn čiaroviec nad Parnou. A keď aj súbory mladých hudobníkov pritiahnu, tí zase vo väčšine prípadov cestujú za prácou a tak sa len veľmi ťažko dávajú dohromady, či už na nácvik alebo na vystúpenie. Aj trstenské publikum malo možnosť vypočuť si formáciu „2 v 1“. DH Bernolák a Kýčera sa zišli len v takom počte, že mohli vystúpiť na javisko iba spoločne.

Skryť Vypnúť reklamu

Na to, ako je to s výukou dychových nástrojov na Orave sme sa opýtali Stanislava Štrbu, učiteľa hudby na dychové nástroje na ZUŠ P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne: „Hra na plechových dychových nástrojoch je fyzicky náročná. Na Orave – ale aj v ostatných regiónoch Slovenska - je taký trend, že mládež ide skôr cestou menšieho odporu a vyberá si relatívne ľahšie hudobné nástroje. Na „dycháče“ je lepšie začať hrať až v staršom veku, 7-8-ročné deti to nemôžu kondične zvládnuť, no medzi staršími deťmi nie je o tieto hudobné nástroje absolútne záujem. Pritom len na našej škole sme dvaja učitelia s potrebnou aprobáciou, škola má aj dostatok nástrojov, určite by sme zvládli výchovu dorastu pre oravské dychovky. O tom, že je to potrebné ako soľ som sa osobne presvedčil aj na XV. ročníku Trstenskej krídlovky. Mladých hudobníkov tam bolo ako šafranu a aj z tých bolo cítiť, že ide o nadšencov - samoukov.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 102
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 040
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 432
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 649
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 291
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 314
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 794
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 493
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 427
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 373
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

V roku 2019 sa v Novoti narodilo 81 detí, minulý pribudlo 71 novorodencov.

Novoť sa rozrastá, v dedine chýbajú nájomné byty

7 h
Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

21. jan
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan
Takéto krásne ceny čakajú na najlepších bežcoch.

Oravská bežecká liga už tvorí nový kalendár.

21. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

9 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

21. jan

Správa Národného parku Nízke Tatry sa obrátila na návštevníkov prírody s výzvou.

20. jan

Už ste čítali?