Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Názov „Oravanka“ vznikol v Nemecku

V nedeľu 10. júla sa v Trstenej stretlo 10 dychových súborov na 15. ročníku Trstenskej krídlovky, počas ktorého si dychová hudba Oravanka z Trstenej pripomenula, že je to už 25 rokov, ako začala vystupovať pod týmto menom.

Zámerne nepíšeme o tom, že bola vtedy založená, pretože Oravanka vzišla z pôvodnej požiarnickej dychovky, ktorá v Trstenej fungovala už v 19. storočí, jej činnosť bola prerušená v čase prvej svetovej vojny a zanikla až v kanonáde II. svetovej vojny. No už v roku 1946 sa podarilo trstenskú dychovku obnoviť Ignácovi Kučerovi, ktorý ju viedol ďalších 26 rokov – v čase najväčšej slávy i v ťažkom období 70-tych rokov. Po ňom prebral taktovku Miroslav Dušan Rybár, ktorý do dychovej hudby zavádzal nové, modernejšie trendy. Na festivale v nemeckom Thale v r. 1976 vystupoval výber muzikantov z trstenskej požiarnickej dychovky pod názvom Oravanka – tá mala úlohu reprezentovať vynikajúcu úroveň dychovej hudby na Orave. Keď sa v roku 1979 konzervatívnejšia časť súboru „odtrhla“ a vytvorila dychovku Požiarnik, mladší siahli po chvíľkovom názve spred troch rokov – a v Trstenej začala fungovať Oravanka na čele s M. D. Rybárom. S jeho menom sa dychovka v Trstenej spájala najdlhšie, až 42 rokov. Miroslav Dušan Rybár po celý ten čas vychovával v Trstenej mladých hudobníkov nielen ako kapelník, ale aj ako dirigent a externý učiteľ dychových nástrojov v tunajšej ľudovej škole umenia.

Skryť Vypnúť reklamu

K dychovej hudbe Oravanka neoddeliteľne patria aj mená kapelníkov Viktora Lissa, Ľudovíta Mačora, Jozefa Babuliaka, Petra Kobela, Ľudovíta Brienika a súčasného kapelníka Mariána Lepáčka, ktorý tu kapelníči už 12 rokov.
Po roku 1989 stáli slovenské dychovky pred veľmi neistým obdobím a, až na niekoľko výnimiek, vôbec nefungovali. „Okresná kultúra prakticky neexistovala, regionálne osvetové stredisko fungovalo veľmi slabo, zanikli festivaly na Slanej vode, Oravskej priehrade... Trvalo to dva roky a mňa to trápilo o to viac, že s Oravankou som v tom čase dosahoval najlepšie výsledky na Orave. Venoval som tomu dve desaťročia všetok svoj voľný čas, budúcnosť dychovky ma trápila už aj vo sne,“ spomína na ťažké časy zakladateľ Trstenskej krídlovky M. D. Rybár. „Preto som sa chopil myšlienky zorganizovať festival, na ktorom by sa oravské dychovky stretli aspoň raz do roka a ktorý by opäť „zobudil“ a inšpiroval hudobníkov a vrátil im chuť znova hrať. Stalo sa – od roku 1991, kedy nám pomocnú ruku spoluorganizátora podalo regionálne osvetové stredisko – sa na Trstenskej krídlovke stretávame už 15. raz. Mnohí nám na Orave závidia, čo sme pre dychovku urobili. Ignác Kučera by bol dnes prekvapený, ako úroveň trstenskej, ale aj oravskej dychovky pokročila.“

Skryť Vypnúť reklamu

Miroslav Žabenský, riaditeľ Oravského osvetového strediska v Dolnom Kubíne, ktoré je dodnes spoluorganizátorom festivalu, nám o súčasnosti dychovky na Orave povedal: „Pokiaľ viem, žiadna základná umelecká škola na Orave nevyučuje plechové dychové nástroje, čo je na veľkú škodu. Potom sa niet čo čudovať, že našim dychovkám chýba dorast. Ako vidieť na 40-člennom poľskom súbore zo Sobolova, v Poľsku má dychovka úplne iný cveng, je výrazne podporovaná a veľmi obľúbená, takže o mladých v jej radoch nie je núdza.“
O tom, že slová M. Žabenského sú smutnou pravdou sme sa presvedčili pri vystúpeniach všetkých oravských účastníkov festivalu: Hruštínčanky, DH Bernolák z Námestova, Istebňanky, Kýčery z Lokce, Nižnianky, Rabčanky i Oravanky. S rovnakým problémom sa boria aj hostia tohtoročnej Trstenskej krídlovky: DH Hodrušanka zo Žarnovice a DH Hrnčarovani z Hrn čiaroviec nad Parnou. A keď aj súbory mladých hudobníkov pritiahnu, tí zase vo väčšine prípadov cestujú za prácou a tak sa len veľmi ťažko dávajú dohromady, či už na nácvik alebo na vystúpenie. Aj trstenské publikum malo možnosť vypočuť si formáciu „2 v 1“. DH Bernolák a Kýčera sa zišli len v takom počte, že mohli vystúpiť na javisko iba spoločne.

Skryť Vypnúť reklamu

Na to, ako je to s výukou dychových nástrojov na Orave sme sa opýtali Stanislava Štrbu, učiteľa hudby na dychové nástroje na ZUŠ P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne: „Hra na plechových dychových nástrojoch je fyzicky náročná. Na Orave – ale aj v ostatných regiónoch Slovenska - je taký trend, že mládež ide skôr cestou menšieho odporu a vyberá si relatívne ľahšie hudobné nástroje. Na „dycháče“ je lepšie začať hrať až v staršom veku, 7-8-ročné deti to nemôžu kondične zvládnuť, no medzi staršími deťmi nie je o tieto hudobné nástroje absolútne záujem. Pritom len na našej škole sme dvaja učitelia s potrebnou aprobáciou, škola má aj dostatok nástrojov, určite by sme zvládli výchovu dorastu pre oravské dychovky. O tom, že je to potrebné ako soľ som sa osobne presvedčil aj na XV. ročníku Trstenskej krídlovky. Mladých hudobníkov tam bolo ako šafranu a aj z tých bolo cítiť, že ide o nadšencov - samoukov.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 709
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 619
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 206
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 484
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 298
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 185
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 881
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 951
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 800
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 747
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19.

Testovanie v strojárňach.

Armáda posilnila odberové tímy, čakanie na odbery by sa malo skrátiť

Minister obrany prosí ľudí z okresov mimo Oravy a Bardejova, aby nechodili na testovanie.

V Dolnom Kubíne pri mestskom kultúrnom stredisku sa už na testovanie nečaká.

Záujem o testovanie je veľký aj v sobotu

Ľudia začali vytvárať rady ešte pred otvorením odberných miestností.

Polovica z radu v Záskalí.

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

V Osádke už vykonali viac odberov ako má dedina obyvateľov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Už ste čítali?