Drotár, remenár, košikár, tkáč, keramikár, výrobca drevených hračiek, spriadač vlny, rezbár, umelecký kováč, maliarka na sklo, šperkári, debnár, zvonkár – a to sme pravdepodobne ešte stále nevymenovali všetkých remeselníkov z celého Slovenska, ktorí minulý víkend predvádzali v skanzene svoje umenie. „Živiť sa takýmto remeslom určite nedá,“ hovorí drotár – východniar. „Ja mám výhodu, že som slúžil v profesionálnej armáde a už som na dôchodku, takže nie som odkázaný na príjem z drotárčiny. Robím to hlavne pre radosť. Ono to je ako deti robiť – ibaže v drotárčine vždy musím vedieť, aký vzor mi z toho nakoniec vyjde!“ dodáva drotár s humorom.
„Som tu opäť po roku a zdá sa mi, že je to tu opäť pestrejšie,“ dozvedáme sa od Jerzyho Bukowkého z Krakova, ktorý absolvuje prehliadku múzea s vyrezávanou valaškou v ruke a s dvomi dcérami a psíkom v pätách. „Myslím, že u nás v Zakopanom je prezentácia starých remesiel na vyššej úrovni, ale to je desaťročiami tradície. Onedlho to bude na nerozoznanie. Mám veľmi rád takéto podujatia, pretože deťom treba bez prestania ukazovať, ako žili ich praotcovia, čo všetko dokáže ľudský um a ruky bez počítačov, elektriny a moderných strojov a zariadení. Veď práve um a ruky sú najdokonalejšie nástroje človeka.“
No nielen staré remeslá spoznávajú počas leta návštevníci Múzea oravskej dediny. Predminulú nedeľu sa tu, ale aj v Liesku, stretli priaznivci a obdivovatelia včelástva, ktorých je na celom Slovensku, ale aj na Orave z roka na rok menej. Je to veľká škoda, pretože čaro, ktoré včelárenie so sebou prináša, pomaly upadá do zabudnutia. No plnými priehrštiami si ho užili návštevníci tohtoročnej Včelárskej nedele v skanzene. A nebanovali – dozvedeli sa množstvo zaujímavých vecí. Len málokto okrem včelárov vie napríklad to, že včely zjari opeľujú až štyri pätiny všetkého kvetenstva a len zvyšok svojej aktivity venujú tieto usilovné tvory produkcii medu, materskej kašičky, propolisu či vosku. V oboch hornooravských dedinách – drevenej i modernej – predviedli ukážky včelárenia nadšenci tohto užitočného koníč- ka zo Slovenska i Poľska.
Autor: mp