ZÁZRIVÁ. Jedinečná atmosféra na poli, vôňa čerstvo vyoranej zeme, pištiace dievčatá, ktoré s myšami naháňali chlapci, posúvanie hraníc prideleného úseku, zemiaky ukryté v malých batôžkoch či taškách, pašované do domácej kuchyne, týždne bez školského vyučovania, ale aj bolesti chrbta a priam horúca dvadsaťkorunáčka ako odmena za vykonanú prácu.
Spomienky, ktoré majú len tí skôr narodení, tí, ktorí chodili počas školských rokov na zemiakové brigády. Bez pomoci žiakov by poľnohospodári v socializme nedokázali pozberať úrodu.
S príchodom zemiakových kombajnov sa duch zemiakových brigád postupne vytratil a teraz sa už vytratili aj kombajny. Dnes sa pestovaniu zemiakov na Slovensku, kedysi bývalej zemiakovej veľmoci, venuje už len málo družstiev.
Retro návrat na zemiakovú brigádu zažili žiaci z piatej až deviatej triedy základnej školy v Zázrivej. Približne 80 sa ich minulý týždeň stretlo na poli v miestnej časti Dolina. Obec tam vysadila zemiaky, o ktoré sa počas roka starala, zber zabezpečili deti.
Kúria aj deväť mesiacov v roku. Oravské školy sa zimy boja, šetria už teraz Čítajte Obecné zemiaky
„Návrat k tradíciám, aby deti vedeli, ako sa kedysi žilo, viac si vážili prácu, potraviny a zároveň zistili, ako sa získavajú,“ takto stručne vysvetlil Juraj Jonák, riaditeľ základnej školy v Zázrivej, dôvody, prečo deti pracovali na poli. Odmenou za ich prácu je vlečka plná zemiakov.
