HERN – Tradícia a Modernita

Tradícia a modernita, týmto heslom sa riadia bývalé námestovské strojárne, dnes známe pod značkou HERN.

Svoju históriu začali písať takmer pred 70 rokmi. „Za tú dobu sme si vybudovali schopnosti, flexibilitu, hodnoty aj dlhodobé vzťahy s partnermi. S niektorými z nich sme už skoro 30 rokov,“ hovorí Michel Ledroit, generálny riaditeľ spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto všetko považuje za dôležitý základ, na ktorom môžu stavať a rozvíjať podnik aj ďalej v budúcnosti.

Vyrobia celý stroj

Od výrobcu polotovarov sa HERN veľmi rýchlo vypracoval až na firmu, ktorá ponúka menšie a jednoduchšie komponenty na báze rezaného či ohnutého plechu, dotvorené ďalšími menšími operáciami, ktoré si zákazník sám namontuje do vlastného systému.

Dnes sa však trh dopytuje aj po oveľa komplexnejších výrobkoch, portfólio HERN-u sa tak rozšírilo aj na podvozky či nosné rámy, ktoré nezriedka vážia aj niekoľko stoviek kilogramov.

„Klienti oceňujú našu flexibilitu aj vedomosti. V ponuke preto stále máme malé komponenty aj komplexné zvarence.“

Ďalší vývoj produktov námestovských strojární ide ešte o krok ďalej. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý bude obsahovať časti, ktoré nevyrábajú, dokúpia ich inde a zmontujú spolu s ich zvarencami. Aktuálne majú rozpracovaný projekt, v ktorom takto zostavia tri diely. Výrobky, ktoré v HERNE zvaria a nalakujú, poskladajú s hydraulickými komponentmi. Vo výsledku z nich bude rameno bagra.

Dnes robia v HERN-e len čiastočnú prácu, podľa presných výkresov od zákazníka vyrobia akýkoľvek výrobok. Do piatich rokov by sa však chceli dostať aj na druhú stranu a byť súčasťou celého vývoja od samého začiatku. „Stačilo by nám zadať, ako má stroj vyzerať, čo má robiť spolu s presnými parametrami a my by sme to dokázali urobiť,“ vysvetľuje Ledroit.

Podľa jeho skúseností je to prirodzený vývoj rôznych odvetví, ktorý sa deje posledných 20 rokov. V súčasnosti ich zákazníci na to ešte nie sú pripravení, majú svoje interné vývojové tímy, ktorých prácu nemôžu jednoducho prehodiť na dodávateľov. „Je to však otázka času a príde to aj k nám.“

Zapoja aj roboty

S rozširovaním výrobkov súvisí aj technologický posun celej spoločnosti. V procese výroby najrôznejších komponentov je vidieť postupnú automatizáciu. Napríklad, pri zváraní sa už teraz snažia aspoň čiastočne vymeniť ľudské ruky za roboty. „Takéto výrobky sú veľké a ťažké. Automatizácia nám zjednoduší prácu a umožní robiť ich kvalitnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie.“

Rovnako rýchlejšie, kvalitnejšie a precíznejšie robí aj laser. Ten dokáže rezať dokonca aj do komplexnejších uhlov, vďaka čomu dokážu v HERN-e eliminovať ďalšie operácie potrebné na výrobu komponentov. „Výhodou je aj úspora energie, čo je poznať najmä v súčasnej kríze. Znížiť náklady dokážeme až o 30 percent.“ Nemenej dôležitá je však aj náhrada ľudských kapacít, ktorých v takejto práci ubúda.

Zavádzanie robotov do výroby môže byť zložitejšie najmä pre zamestnancov. Mnohí z nich sú celé roky zvyknutí pracovať v určitom nemennom kontexte. „Aj takáto začatá automatizácia je prirodzený vývoj spoločnosti. Budeme v nej u nás ďalej pokračovať, či už z hľadiska ekonómie, alebo bezpečnosti práce.“

Hneď ako sa uvoľní trh, zákazníci prejavia záujem a nechajú vývoj strojov na dodávateľov, námestovské strojárne sa budú musieť rozšíriť o ďalších zamestnancov, ale aj nové programy a softvéry. „Netvrdím, že to nevieme robiť už teraz, pretože mnohé nástroje do výroby si komponujeme sami, do budúcna nás to však čaká v oveľa väčšej miere.“

Ďalšou zmenou, ktorú HERN čaká, je zjednodušenie organizácie aj tok materiálu v spoločnosti. Podľa generálneho riaditeľa bol vývoj za posledných päť rokov od malých komponentov až po komplexné zvary úspešný z pohľadu obchodu aj výrobkov, z pohľadu industrializácie však podnik nerobí dostatočne.

„S malými kusmi sa manipulovať dá, ale ide o to, aby tok veľkých výrobkov vo firme bol optimálny. Pre takéto kusy musíme mať celé vybavenie a obmedzovať na minimum celú manipuláciu.“

Aktuálne sa v organizácii práce v HERNE dá ľahko stratiť a pre neznalých môže byť celý proces komplikovaný. „ S takýmito zmenami sme už začali a vidíme to ako dobrý krok, ako bude firma pripravená na ďalší rozvoj.“

Zelená firma

Námestovská spoločnosť HERN na životné aj pracovné prostredie dbala od svojho začiatku, rokmi svoj prístup vylepšovali. „Dnes sme v stave, kedy rešpektujeme a plníme všetky zákonné limity a regulácie,“ hovorí generálny riaditeľ. Kogeneračná jednotka im umožňuje z plynu vyrábať časť elektrickej energie, teplo pre technológie aj vykurovanie v zimnom období a chlad v lete pre zlepšenie prostredia zamestnancov. Do budúcna majú v pláne inštalovať na strechy budov aj solárne panely.

Aktuálne prebiehajú v areáli HERN-u rozsiahle rekonštrukcie. Tie majú za cieľ tepelne izolovať budovy aj znížiť spotrebu energie. „Je to pre nás dôležité nielen kvôli ekológii, ale aj po ekonomickej stránke.“

Veľké opravy však čakajú aj vnútorné priestory firmy. „Chceme modernizovať kancelárske priestory a vytvoriť väčšie prepojenie medzi zamestnancami vďaka otvoreným kanceláriám. Rovnako budeme rekonštruovať aj sociálne zariadenia.“ Čiastkovo renovujú aj budovy, aj pri výmene či posune jednotlivých technológií.

Súčasť regiónu

V námestovskej firme HERN sú si vedomí, že sú dlhodobou súčasťou regiónu. „Máme zodpovednosť k celému okresu aj k jednotlivým zamestnancov, a to si chceme zachovať. Cieľom nie je zarobiť kapitál a presunúť sa inam, ostať tu chcú aj do budúcnosti.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 086
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 880
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 439
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 455
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 4 021
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 625
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 213
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 819
  1. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  2. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  3. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  4. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  5. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  6. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  7. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  8. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 055
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 832
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 902
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 40 311
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 052
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 155
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 15 846
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 600
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  2. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  3. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  4. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  5. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  6. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  7. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  8. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 055
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 832
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 902
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 40 311
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 052
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 155
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 15 846
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 600
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu