HORNÁ LEHOTA. Je zima roku 1968. Tak ako každú nedeľu aj túto smerujú Lehoťania na svätú omšu do viac ako 300-ročného Kostola Najsvätejšej Trojice na kopci nad dedinou.
Horná Lehota má takmer 600 obyvateľov a každý z nich sa hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu, do chrámu chodia všetci. Niektorí ďakujú za zázraky, iní sa za ne modlia. Dnu sa zmestí len polovica z nich, ostatní stoja vonku. Prídu aj tak, v mraze či lejaku.
Do kostola chodili pešo
Myšlienky o novom kostole v Hornej Lehote sa objavili už tesne po prvej svetovej vojne. Poslúžiť takto mal napríklad aj horný kaštieľ, ktorý sa ponúkal ako jedna z možných alternatív. Takéto plány v Hornolehoťanoch tleli ešte niekoľko desaťročí. Prežili ďalšiu vojnu aj komunizmus.
Na Orave vyteká z čistiarne voda s jedovatým arzénom, inšpekcia to popiera Čítajte „V tých časoch sme mali kostol v Sedliackej Dubovej. Každú nedeľu sme tam kráčali pešo aj pol hodiny, ale boli sme spokojní,“ hovorí Ladislav Polák, pamätník a neskôr aj stavbyvedúci nového chrámu. Len raz do roka na sviatok Najsvätejšej Trojice mohli mať svätú omšu u seba v dedine.
