TVRDOŠÍN. Andrejovi Glonekovi učarovala vôňa kávy už v detstve, keď starému otcovi mlel zrná na mlynčeku na korenie. Ešte dlho potom vraj pil veľmi zlú kávu, smerovanie mu zmenila až tá, ktorú si podľa receptu pripravil doma sám. Dobrá káva ho dnes živí, baví aj fascinuje.
V mojom okolí sa veľmi málo ľudí dostalo do gastropriemyslu z lásky k nemu, skôr to bola vždy z núdze cnosť. Bola to u vás iné?
U mňa bola cesta úplne iná. Už môj otec sa vždy veľmi rád motal okolo starkej v kuchyni a stal sa dokonca majstrom čašníkom na Súkromnej spojene škole Educo v Námestove. Neskôr robil dlhé roky v zahraničí.
Ja som chcel študovať na hotelovej akadémii, ale nezobrali ma, tak som šiel na výpočtovú techniku, čo ma zas nebavilo. Tiež som pracoval v zahraničí a robil som všetko od klampiara, zámočníka až po montážnika solárnych panelov.
Neskôr som si otvoril stánok na námestí, kde som predával točenú zmrzlinu, granitu a hamburgre. Bolo to fajn, robil som pár mesiacov a dokázal som z toho vyžiť nasledujúci rok. Vždy, keď som sedel doma, som však premýšľal, ako by som dokázal zarobiť viac, alebo čo iné by som ešte mohol robiť. Pred viac ako desiatimi rokmi som stiahol otca zo zahraničia späť na Slovensko a otvorili sme si reštauráciu v Námestove.
Začínali sme netradične, pretože sme sa zamerali na mexickú kuchyňu. Myslím si, že to bolo pre ľudí dosť skoro, v tom období v každej reštaurácii predávali asi len pizzu. Pýtali si ju aj u nás a ja som sa im márne snažil vysvetľovať, že to tak nemusí byť všade a treba sa od okolia odlíšiť. Nefungovalo nám to tak, ako sme si predstavovali, a tak sme museli zmeniť celý koncept aj organizáciu prevádzky.
Prípravu jedla už ľudia nevideli, kuchyňu sme presunuli úplne dozadu. Začali sme robiť denné menu, ale aj minútky, no s tými sme počas pandémie sekli. Na dobrú kávu som si potrpel vždy. Tá ma živí, baví a fascinuje.
Do rieky Orava vyteká voda zo skládky, obsahuje jedovatý arzén Čítajte Pamätáte si ešte na svoju prvú šálku?
Ešte z detstva si pamätám na vôňu kávy u starého otca, ktorému som ju vždy mlel na mlynčeku. Doteraz ho mám odložený na poličke v reštaurácii. Len nedávno som zistil, že to bol mlynček na korenie a nie na kávu, ale svoj účel to vtedy splnilo.
Na svoju úplne prvú šálku si nepamätám, ale hádam, že to bolo mŕtva káva. To je taká, ktorá je vákuovo balená a zomleli ju možno pred pol či trištvrte rokom. Krásna aróma sa okolo nej šíri zhruba 20 sekúnd a potom z nej už nič neostane. Keď si ju človek zaleje, penu má len po okrajoch a kde-tu sa objaví malá bublinka. Takto však nemá vyzerať dobrá káva.
