NÁMESTOVO. Katarínu Meškovú v práci ako manažérku veľmi radi nemali, svojich zamestnancov viedla síce férovo, ale prísne a razantne. „Samú ma to začalo unavovať a hľadala som aj iné štýly vedenia,“ hovorí. Postupne sa dostala do kontaktu s koučingom. Dnes patrí k prvým certifikovaným koučom na Orave.
Mnohí si koučov predstavujú ako ukričaných ľudí na predražených workshopoch, kde sa oháňajú motivačnými citátmi a chodia po žeravých uhlíkoch. Zmenu ľudom sľubujú lusknutím prsta.
Je pravda, že okolo nás panujú rôzne presvedčenia. Za seba môžem povedať, že za akoukoľvek zmenou je tvrdá práca a hoci sa niektoré drobné témy napríklad v biznise dajú zmeniť veľmi rýchlo, osobnostná zmena sa nikdy nestala lusknutím prsta a ani za jednu noc.
Aj keď tak, ako sedenie u psychológia aj u kouča je zrýchlené, na mnohé veci by človek sám prišiel oveľa neskôr, ak vôbec. Podľa tabuliek by priemerné sedenie u kouča malo trvať šesť hodín. Myslím si, že sa to nedá, obzvlášť pri vážnych témach. So všetkým klient musí pracovať a často tak hovoríme o mesiacoch.
Ako ste sa ku koučingu dostali vy?
Moja kariéra začala v korporáte, kde mi ponúkli prvú prácu manažérky. Predtým som nemala žiadne skúsenosti s riadením a ani s prácou s tímom. Bola to pre mňa strašidelná ponuka, ale na druhej strane veľká výzva, ktorej som sa chopila. Hoci sme v úvodnom tréningovom balíčku pre manažérov mali aj couching, bolo to len okrajové.
Ja som si vybudovala veľmi razantný a prísny štýl vedenia ľudí až tak, že sa ma raz kolega opýtal, či nemám nemeckých predkov. Vedela som byť férová, ale ak niečo nešlo podľa toho, ako sme sa dohodli, robila som závery dopredu, namiesto toho, aby som sa opýtala, čo je príčinou.
Postupne ma to začalo unavovať, nebavilo ma stále za niekým chodiť a kontrolovať ho, podvedome som preto hľadala aj iné štýly. Neskôr som sa dostala ako manažérka do inej firmy, kde bola koučka, s ktorou som to rozoberala a postupne som si aj sama jednotlivé veci začala študovať a dohľadávať. V ďalšej práci som to všetko začala na svojom tíme uplatňovať.
Nerobila som zbytočné závery, ale položila som jednoduchú otázku, čo sa stalo. Takto som na zamestnanca preniesla dobrý pocit, že mal priestor mi celú situáciu vysvetliť, no zároveň som mu vrátila zodpovednosť. Prinútila som ho premýšľať aj nad tým, ako zabezpečí, že sa v budúcnosti situácia nebude opakovať.
Začala som mať s takýmto prístupom veľmi dobré výsledky a nemusela som sa starať o operatívne veci. Vrátila som zamestnancom zodpovednosť a mala som ich dôveru. Všetci začali fungovať nezávisle až tak, že ja som ešte o probléme ani nevedela a oni za mnou už prišli s riešeniami.
Dostali sme sa tam, kde sme chceli byť, ja som bola manažér a starala som sa len o rozvoj tímu a oni boli experti na konkrétnu oblasť.
V článku sa ďalej dočítate:
- Aký je rozdiel medzi koučom a psychológom?
- Čo je najčastejšou príčinou nešťastia v živote človeka?
- Čo robiť preto, aby nám bolo lepšie?
- Ako si vybudovať väčšie sebavedomie?
- O tom, že vnútorný kritik je dobrý sluha, ale zlý pán.
- O modernom vyhorení aj balanse medzi prácou a životom.
Čo je koučing?
Systém, pri ktorom človeku nedávame hotové odpovede, ale pýtame sa otázky, ktorými ho prinútime premýšľať. Nedá sa to aplikovať na všetko, pri obsluhe stroja sa len veľmi ťažko dostaneme k zdaru otázkami, keďže tam potrebujeme presné inštrukcie.
Ak sa však má človek rozhodnúť medzi dvoma cestami, napríklad medzi jednou a druhou pracovnou ponukou, vie si takto pomôcť. Potrebuje zistiť, čo sú pre neho dôležité hodnoty, v akom ich má zastúpení v jednotlivých ponukách a na základe toho podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia posúdi, čo bude pre neho najlepšie.
Čo vtedy, ak namiesto konkrétnych odpovedí prichádza len neviem?
Mnohí sa takto boja odpovedať, a tak som ich začala dopredu upokojovať, že je to úplne normále a práve preto sú tu. Vtedy skúšam rôzne techniky, aby sa na tému pozreli z inej perspektívy.
V Slovenskej asociácii koučov ste na Orave registrovaná len vy. Na prvý pohľad by si niekto povedal, že musíte mať veľmi veľa roboty.