ORAVA. „V 90. rokoch sa začali vytvárať nové odbory a zdravotníctvo sa otváralo svetu,“ spomína Janka Vlčáková. Je vyštudovanou krajčírkou, keď však prišla príležitosť nastúpiť na experimentálne štúdium na Strednej zdravotníckej v škole v Dolnom Kubíne, chopila sa jej. Tridsiatka skoro dospelých žien si do lavíc sadla k stredoškoláčkam. Polovica z nich školu dokončila.
Hneď po štúdiu nastúpila do Detskej fakultnej nemocnice v Brne a hoci sa chcela na Slovensko vrátiť, nebolo kam. Okolo roku 2000 bolo v zdravotníctve sestier dosť.
Janka pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku a bola aj na stáži vo Švajčiarsku. Keď sa potom vrátila na rodnú Oravu, v Agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) v Námestove patriacej Oravskej poliklinike v Námestove hľadali sestričku. „Nastúpila som tam a dnes sú tomu viac ako tri roky,“ hovorí.
Ľudia si ich zamieňajú s ošetrovateľskou službou, ktorú robia opatrovateľky alebo po zaškolení rodina. ADOS zastrešuje sestry so špecializáciou, ktoré svoju odbornú prácu robia v teréne.

Takúto službu môže odporučiť lekár pacientom, ktorí potrebujú starostlivosť po prepustení z ústavného zdravotníckeho zariadenia, alebo u ktorých si to vyžaduje zdravotný stav. Záverečné stanovisko dáva obvodný alebo odborný lekár.
Sestry chodia k pacientom priamo domov jednorazovo, napríklad kvôli odberom či infúziám alebo aj dlhodobo. Často sa starajú o ľudí s onkologickým či iným závažným ochorením alebo o pacientov po nehodách a hospitalizáciách. Podávajú im infúzie aj injekcie, ošetrujú rany, dreny, dekubity alebo vykonávajú inú odbornú ošetrovateľskú starostlivosť. Teóriu toho, čo doma pacientom môžu a nemôžu poskytovať, určuje zákon, v praxi sa však stretnú so všeličím.
V teréne sú odkázané samé na seba
„Často si ľudia myslia, že ošetrujeme len starých ľudí, ale tak to vôbec nie je. Staráme sa o deti, dospelých, ale aj ženy po pôrode.“ Jankiným najmladším pacientom bol 17-ročný chlapec s onkologickým ochorením, tým najstarším 97-ročná žena.