DOLNÝ KUBÍN. Kým rovesníci zarábali prvé peniaze, Adam Skirčák robil zadarmo. Prirodzeným vyústením potom začal pomáhať ako dobrovoľník v organizácii Mary’s Meals. Dnes sýtia viac ako 2,2 milióna detí v dvadsiatich krajinách sveta.
Dobrovoľníkom ste už boli vo veľmi mladom veku. Doba však funguje inak a poväčšine za všetko, čo človek urobí, chce aj odmenu. Čo vás hnalo vpred?
Myslím si, že dobrovoľníctvo som mal v povahe a vždy som bol dosť aktívny, za čo treba poďakovať najmä mojim rodičom, ktorí mi na to vždy dávali priestor. Už na základnej škole som mal veľmi veľa aktivít, ale zlom prišiel až vtedy, keď som sa dostal do speváckeho zboru v našej farnosti. Tam to nebolo len o spievaní, organizovali sme aj rôzne akcie pre mladých. Postupne som sa stal ich vedúcim.
Je pravda, že som sa aj ja dostal do momentu, kedy som seba samého musel konfrontovať s tým, prečo to všetko robím. Dávalo mi to však veľký zmysel najmä vtedy, keď boli mladí ľudia šťastní a tvoril som si s nimi množstvo zážitkov, ktoré majú pre mňa dnes nevyčísliteľnú hodnotu.
Robiť niečo nezištne je nielen nesmierne dôležité, ale aj potrebné. Stať sa dobrovoľníkom v Mary’s Meals bolo pre mňa aj preto úplne prírodzené.
V článku sa ďalej dozviete:
- O tom, ako deti jedia blato alebo fetujú, aby zahnali hlad
- O tvrdých podmienkach malých dievčat v Indii
- O tom, prečo má zmysel pomôcť jedným jedlom denne
- O šťastnom príbehu dievčatka, z ktorej sa vďaka pomoci neskôr stala učiteľka
- Dá sa pomôcť všetkým?
- O tom, čo je ozajstný hladomor a prečo ešte aj dnes existuje
- Ako vyzerá dobrovoľníctvo v praxi?
- Ako môžete pomôcť hladujúcim deťom
Táto organizácia vznikla pred dvadsiatimi rokmi a začala sýtiť deti jedným jedlom denne v mieste ich vzdelávania. Posledné štyri roky pomáha už aj na Slovensku. O vás sa dá povedať, že ste stáli tesne na jej začiatku.
My sme dlhodobo chodili do Medžugoria, kde má Mary’s Meals svoje korene. Vždy sme boli fascinovaní tým, čo robia a kto za tým všetkým stojí. Jeden rok sa preto moja sestra aj s kamarátkou Majkou rozhodli, že vymyslia niečo aj na Slovensku. Pripravili prvé materiály a prezentáciu, na ktorá prišlo neuveriteľných 12 ľudí.
Chvíľu to všetko nechali tak s tým, že o to ľudia nemajú veľký záujem, až raz na Facebooku narazili na skupinu, ktorá združovala všetkých dobrovoľníkov Mary’s Meals na Slovensku, kde boli niektorí z nich dokonca priamo z Oravy. Začali sme sa spájať, plánovať, riešiť a v júni 2019 nám už bežala prvá oficiálna zbierka pod ministerstvom vnútra.
Veterinár: Počas korony mi ľudia volali, že ich pes veľa šteká, nech s tým niečo urobím Čítajte Keď sme začínali, nevedeli sme, čo od toho máme čakať a mali sme veľmi nesmelé túžby, že vyzbierame možno sto eur za jeden rok. Dnes sa nestíhame čudovať, čo všetko už máme za sebou. Keby záležalo len od nás, asi sme stále na začiatku, myšlienka sa však medzi ľuďmi rýchlo šíri a vzniká niečo výnimočné, čo nás presahuje.
Aká je vaša úloha?
Ja som bol niekoľko rokov dobrovoľník, mal som na starosti reklamu, sociálne siete aj komunikáciu, čo vychádza z toho, čo študujem. Vždy som túžil tým, čo viem, nielen robiť v komerčnom svete, ale zároveň venovať tento talent pre niečo dobré, tu sa mi to podarilo.
Mary’s Meals podáva jedlo deťom v školách v krajinách s extrémnou chudobou. Do pomoci sa zapájajú krajiny a množstvo ľudí z celého sveta. Aké sú príbehy na jednej či druhej strane?
