BOBROV. „Pri čučoriedkach ma drží najmä láska. Chutia mi, som z nich zdravý a mám vždy veľkú radosť, keď sa im darí,“ hovorí Józef Balczyrzák, ktorý je už šesť rokov vedúci najväčšieho čučoriedkového sadu na Slovensku. Začínal ako obyčajný záhradkár a sám si dokázal vypestovať až 50-tisíc sadeníc. Dnes slávi s čučoriedkami už 25 spoločných rokov. Keď majú dobrú úrodu, tak sa im aj prihovorí. „Pochválim ich, ako dobre vyzerajú.“
Vybielia aj bielko
Firma Berys vznikla pred 17 rokmi s cieľom diverzifikovať výrobu a priniesť na oravské polia aj niečo iné než len konvenčné plodiny. Na ploche zhruba 20 hektárov dnes pestujú šesť odrôd kanadských čučoriedok – Bluecrop, Chandler, Duke, Blueray, Berkley a Goldentraube. Existuje ich vyše šesťdesiat, no na Orave sa darí najmä týmto druhom. „Rozdiel je vo veľkosti, chuti či čase dozrievania. Iná je aj stavba kríka, niektoré sú väčšie, iné menšie či košatejšie,“ hovorí manažér výroby Matej Lúchava.
Líšia sa aj od tých z lesa. Zbierať ich musia ručne, sú oveľa väčšie, majú vyššiu cukornatosť a nefarbia. „Na zaváranie veľmi vhodné nie sú. Skôr len do koláčov, raňajkovej kaše, na priamy konzum, ale dá sa z nich vypáliť aj pálenka, i keď na to už treba väčšie množstvo.“
Na Oravskej priehrade začali búrať čierne príbytky Čítajte Lúchava chváli aj ich zdravotné benefity. Zlepšujú zrak, majú antioxidačné účinky, pomáhajú pri znižovaní hmotnosti aj posilňujú imunitný systém. „Ale napríklad ja ich nosím manželke preto, že vraj jej pekne vybielia očné bielka,“ hovorí so smiechom.
V ideálnych podmienkach by priemerný stromček urodil aj päť kíl čučoriedok, u nich je priemer dva až tri. „Závisí to aj od toho, aké sú staré. Čím sú staršie, tým ich je viac.“ Najlepší rok v úrade bol pre nich zatiaľ ten minulý. Nazbierali vtedy až 40 ton, potenciál sadu je však až päťnásobne vyšší.
Čučoriedka ako čučoriedka
Veľkým lákadlom je pre turistov i miestnych už šesť rokov aj samozber kanadských čučoriedok. Začína vždy koncom júla a končí približne v polke septembra. Tento rok ho majú od pondelka až do soboty, od siedmej rána až do šiestej večera. „Pre zberačov je vyhradená približne polka sadu, kde sa môžu pohybovať. Ich počet nie je limitovaný a netreba sa ani hlásiť vopred, stačí iba prísť a zbierať,“ vysvetľuje pokyny Lúchava.
