NÁMESTOVO. Barbora Kasanová chcela byť pôvodne architektkou, plány jej však zmenil rozhovor s logopedičkou. Dnes svoje povolanie berie ako poslanie. Za zvyšujúcim sa počtom detí s poruchami reči vidí aj moderné technológie.
Práca logopéda je pre mnohých veľkou neznámou a začína aj končí pri račkovaní a zajakavosti, aj to nie vždy úspešne. Pravdepodobne je vaše zameranie oveľa širšie.
Áno, veľa ľudí si myslí, že naša práca je iba o náprave R alebo iných hlások, má to však oveľa širšie pozadie. Poskytujeme starostlivosť všetkým pacientom, ktorí majú narušenú komunikačnú schopnosť, môžeme pracovať v školskom zariadení ako školský logopéd alebo v zdravotníckom zariadení ako klinický logopéd.
Školský logopéd, ako som ja, pracuje najmä s deťmi, ktoré nevedia správne vyslovovať jednotlivé hlásky (r, l či sykavky) alebo majú problém s plynulosťou reči (zajakavosť, brblavosť). Staráme sa však aj o detských pacientov, ktorí majú mentálne postihnutie, detskú mozgovú obrnu, autizmus či Downov syndróm, u ktorých sú zväčša prítomné symptomatické poruchy reči.
Pacienti klinického logopéda sú aj deti, no najmä dospelí v zdravotníckom zariadení. Majú rôzne neurologické ochorenia, demencie, sú po mozgovej porážke alebo majú poruchy hlasu či prehĺtania.
Boli sme sa pozrieť v najväčšom čučoriedkovom sade na Slovensku Čítajte Za komunikáciu sa považuje už detský krik a plač. Matky podľa neho vedia vytušiť, čo bábätku chýba.
Samozrejme, dá sa to. Hneď ako sa narodí dieťa, tak s okolím neverbálne komunikuje – plačom, krikom, no najmä pohľadom. To je jeho prvá neverbálna a nezámerná komunikácia. Vďaka tomu vieme, či mu niečo chýba, potrebuje alebo je spokojné.
Pre mnohých rodičov je prvé slovo až spomínané mama alebo tata. Vraj to tak ale nie je.
Ešte predtým ako dieťa prichádza do obdobia prvých slov, vydáva zvuky, ktoré vníma a napodobňuje zo svojho rečového okolia. Tie ešte nepokladáme za prvé slová, pretože si ich s ničím nespája, odborne tomu hovoríme napodobňujúce džavotanie.
Za prvé slovo považujeme akúkoľvek zvukovú formu, ktorú cielene používa, spája ju napríklad s osobou či predmetom, prikladá jej význam a používa v opakovaných intervaloch.
Pre každého rodiča je krásny a vzácny moment, keď ho dieťatko prvýkrát osloví mama alebo tata a väčšinou to vnímajú ako prvé slovo, no nemusí to tak byť. Prvé slová sú často tie, ktoré opakovane počuje vo svojom okolí. U nás na Slovensku je to najčastejšie toto, ham, daj, baba a potom aj vytúžené mama a tata.
Aký je optimálny vek, v ktorom by malo dieťa začať rozprávať?
