ORAVA. „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás,“ zarecitoval v auguste 2019 kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, pri Hviezdoslavovej hájovni pod Babou horou. Cirkevný velikán si básňou Pozdrav od literárneho velikána, ktorý si meno požičal od hviezd, zaspomínal na školské časy. Prekvapil tým všetkých okolo. Zavítal vtedy aj na Oravský hrad či Oravskú lesnú železnicu.
Hlavným dôvodom vtedajšej viacdňovej návštevy Oravy bola celodiecézna púť do Zákamenného pri príležitosti Pamätného dňa smrti Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka. V Zákamennom celebroval svätú omšu. V príhovore pripomenul najdôležitejšie momenty zo života biskupa a vyjadril nádej na skoré zavŕšenie beatifikačného procesu. Okrem iného tiež vyzdvihol dobrosrdečnosť Oravcov a krásu oravskej prírody.

Aj málo užívajte na dobro
“Treba formovať ľudí, dávať im zásady, ale predovšetkým dávať im nádej.
„
„Nedajte sa udusiť pozemskými starosťami a buďte vďační za to, čo máte. A aj to málo užívajte na dobro.“ Takto povzbudzoval kardinál Jozef Tomko veriacich, keď bol na Orave v júli 2014. Návšteva jedného z troch najvyššie postavených mužov v cirkevnej hierarchii Vatikánu bola výnimočná udalosť.
„Vaše deti nehladujú,“ pripomínal. „Viem, nemáte veľký blahobyt, ale ani biedu. Ja som bol dlhé roky na čele misií a videl som skutočnú biedu. Keď vidíte dieťa, ako si pýta od matky jesť a ona mu nemá čo dať, to je niečo na plač.“
Vtedy prišiel do Klina požehnať nový organ v Kostole sv. Antona Paduánskeho. Z vrchu Grapa pri soche Krista kochajúc sa oravskou prírodou tiež odkázal: „Buďte dobrí ľudia, dobrí Oravčania.“
Hory mal rád a potreboval ich
Historicky prvýkrát však navštívil Oravu v júli 2000. Vtedy prišiel inkognito, na súkromnú návštevu. Obul si vibramky a v sprievode priateľov a najbližších spolupracovníkov si vyšiel k Roháčskym plesám, neobišiel ani Múzeum oravskej dediny v Zuberci.
Hory mal veľmi rád. Hovoril, že ich aj fyzicky potrebuje, pretože žije neustále v napätí a strese a pracovné vyťaženie v úrade v Ríme alebo na cestách ho koncentruje a usmerňuje jeho život.
Noviny Naša Orava mali vtedy tú česť sa s ním porozprávať na jednej z tamojších horských chát. Keď sme sa lúčili, s úsmevom dodal: „Ešte nikdy som sa tak dlho nerozprával so slovenským novinárom. Keby sa to dozvedeli v Bratislave, asi by ma zlynčovali.“