LIESEK. V novembri uplynie šesťdesiat rokov od smrti jednoduchej oravskej ženy Márie Dreveňákovej z Liesku, dedinky v severovýchodnom cípe Oravy, kúsok od hranice s Poľskom a kúsok od mestečka Trstená.
Mária, rodným priezviskom Lanďáková, prímením Patkuľa, sa narodila v Liesku 10. apríla 1878. Ktosi múdry vybadal v nej talent a schopnosti pre jej budúce povolanie, keď ju navrhol v r. 1900 na kurz pôrodnej asistentky, usporiadaný oddelením zdravotníctva vtedajšej uhorskej vlády.
Po zvládnutí kurzu začala pôsobiť ako pôrodná babica v obciach Liesek, Čimhová a Vitanová. V rokoch 1910 a 1911 absolvovala školenie pre pôrodné baby a zdravotné sestry v Užhorode, ukončené diplomom v maďarskom jazyku.
V r. 1937 absolvovala ďalší kurz v Košiciach, určený pre vzdelávanie a výcvik pôrodných asistentiek. Po návrate z kurzu sa babkin pracovný obvod rozšíril aj na obce Hladovka a Suchá Hora. O jej schopnostiach a životnej sile svedčí aj skutočnosť, že povinnosti babice zvládla popri starostiach a gazdovstve vo vlastnej rodine. Tá sa postupne rozrástla o štyri deti – dvoch synov a dve dcéry.
Kardinál Jozef Tomko: Rátajte s tým, čo je pozitívne Čítajte Ťažký život v ťažkých časoch
Treba si uvedomiť, že práca pôrodnej babice na začiatku minulého storočia bola mimoriadne náročná. Lekárov bolo v tom čase na Orave zopár, najbližší bol v Trstenej. Pri komplikovaných pôrodoch spolupracovala na záchrane matky či dieťaťa s doktorom Klinovským. Doba bola zlá, ľudia biedni. V chalúpkach s malými okienkami vládlo šero aj cez deň, elektrické osvetlenie tu ešte nebolo.
V čase svojej pôsobnosti zažila babka dve svetové vojny aj hospodársku krízu. Počas prvej svetovej vojny musela pracovať v poľnom lazarete v Krakove. Videla tam veľa utrpenia a bolesti. Odniesla si odtiaľ odpor k operáciám. Vo svojej praxi robila vždy všetko pre to, aby pacient túto bolestivú a často drahú cestu bez istoty uzdravenia nemusel prekonať.
“V Kline za domom máte rašelinu a nepomáhate si. Nakopte rašeliny, zohrejte ju v kotle, preložte do koryta a celá sa v nej vyhrejte. Pár ráz to treba zopakovať.
„
Lieky z božej dlane
Tu kdesi treba hľadať aj babkinu cestu k liečivým bylinám. V božej lekárni – v prírode sa nachádzal vždy zdroj zdravia, len ho bolo treba poznať a vedieť, kde hľadať. A tu sa začala aj jej spolupráca s miestnym správcom farnosti v Liesku. V roku 1905 tu vznikla samostatná farnosť a prvým jej správcom sa stal zuberecký rodák Andrej Bažík. Tento absolvent Pázmanea, seminára pre štúdium teológie vo Viedni, študoval popri teológii aj medicínu a zostali po ňom vo farskej knižnici viaceré odborné príručky.
V Márii Dreveňákovej vybadal veľkú schopnosť prijatia vedomostí a vcítenia sa do vnútorného stavu človeka v ťažkostiach. Snažil sa sprostredkovať jej čo najviac zo svojich znalostí medicíny a účinkov liečivých rastlín na zdravie človeka. Ona bola vďačnou žiačkou tohto vzdelaného a rozhľadeného muža. Z jeho učebníc anatómie sa zoznámila s názvami kostí, šliach a svalov a z jeho herbárov s odbornými názvami jednotlivých bylín.
