ORAVA. Škrabka omylom zabudnutá v šupkách zo zemiakov, igelitka alebo stará topánka, aj takéto úlovky zvyknú končiť v koši na kuchynský odpad. Začiatkom júna ubehol rok, čo väčšina slovenských miest a obcí musela zaviesť jeho triedený zber.
Dôvodom bola snaha eliminovať, v ideálnom prípade úplne odstrániť takýto odpad zo zmesového komunálneho odpadu. Ten už poväčšine končí iba na skládke, kde tvorí približne 45 percent. Nielenže zodpovedá za typický hnilobný zápach a je veľkým lákadlom pre hlodavce či inú zver, je tiež najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.
Pozreli sme sa, ako sa s nariadením popasovali Oravci a aj na to, ako sa z kuchynských zbytkov stane hnojivo do kvetov.
Poplatky na Babej hore vyvolali vášne, platia pritom desiatky rokov Čítajte Kompostér má každý
“Manipulovať s takýmto druhom smetí nie je vôbec jednoduché. V zime máme problém s vysýpaním, keďže často tekuté zložky v koši zamrznú, a v lete sa z nich do pár hodín šíri smrad.
„
Rabča sa vybrala cestou stopercentného kompostovania. Nielenže majú na zbernom dvore malú obecnú kompostáreň, kompostér má pred vchodom každá bytovka a zaobstarať si ho musia aj všetky rodinné domy. „Keď vydávame stavebné povolenie, tak pri súhlasnom stanovisku za obec máme podmienku, že do kolaudácie si ho musia zakúpiť,“ povedal starosta obce Július Piták.
Či ho už potom ľudia využívajú alebo v ňom končí len to, čo naozaj má, povedať nevie. „Treba ale priznať, že sme na dedine, a tak ak nechová niečo jeden, sliepku má určite aspoň sused a jedlo putuje tam.“
Vo viacgeneračnom dome býva so svojou rodinou Roman Vraňák. „Všetko, čo sa u nás nezje, dávame prasiatku.“ Kvôli obave zo šírenie rôznych chorôb by sa však domáce zvieratá chovať na pomyjach nemali, často sa v tejto súvislosti spomína aj saponát, ktorý spôsobuje rakovinu. „Viem o tom a je to teda riadna blbosť, určite by sme tam neliali saponát, však to nedáva zmysel,“ krúti nad zákonom hlavou.
