ORAVA. Tlačiť sa v jednom dome s ďalšími jedenástimi ľuďmi nechceli. Odchod manželky a matky za prácou do zahraničia sa im preto javil ako jediné správne riešenie. Oravská rodina s piatimi deťmi takto funguje dodnes, s tým rozdielom, že z domova, ktorý si vybudovali vďaka peniazom zarobeným vonku, odchádza muž a otec. Mesiac pracuje v Nórsku, mesiac je doma na Orave. „Som ostrieľaná, viem myslieť ako muž a ak sa niečo stane, nestresujem, nehysterčím a manželovi už nevolám, proste si premyslím riešenie a konám,“ opisuje chvíle bez partnera Ľudmila. Pravé meno na žiadosť respondentky neuvádzame.
Sny o láske v detstve majú neskôr v budúcnosti len veľmi málo spoločného s realitou. Pamätáte si, aký bol ten váš?
Celkom presne. Vždy som túžila po veľkej rodine, krásnom dome a asi ako každý, chcela som sa mať v živote veľmi dobre. Mám pocit, že sa mi skoro všetko aj splnilo.
Ako ste sa s manželom spoznali?
Bol to spolužiak mojej mladšej sestry. Ako partia sme sa vždy spolu kade-tade túlali a chodili na brigády. Potom to už nabralo veľmi rýchly spád, začali sme spolu chodiť, ja som otehotnela a vzali sme sa.
Hneď potom však nasledovalo veľké vytriezvenie, ja som už síce chodila do práce, ale on ledva skončil školu, peňazí veľa nebolo a nemali sme ani kde bývať, tak sme šli k svokrovcom.
Banas: Chudnutie je v skutočnosti veľmi ľahké, len si k tomu každý hľadá tú najzložitejšiu cestu Čítajte Nie je na tom nič nezvyčajné, že kedysi v jednom dome bývalo naraz aj viacero generácií. Teraz je doba trochu iná.
To je síce pravda, ale okrem nás tam vtedy bývalo ďalších 11 ľudí. Svokrovci mali dokonca ešte malé deti, jedno z nich malo o štyri roky viac než to naše, bola tam aj slobodná mamička, no, skrátka, nebolo to bývanie do budúcnosti pre rodinu, museli sme si hľadať niečo vlastné.
Manžel teda začal robiť v závode v Širokej, na tú dobu to bola asi jediná práca na Orave, kde si chlap dokázal slušne zarobiť. V lete si potom vzal dovolenku a hľadal ďalšie sezónne práce. Aby som však ruku k dielu priložila aj ja, popri materskej dovolenke som mala rôzne brigády, chodievala som do lesa sadiť stromčeky alebo aj na čučoriedky.
Po troške sme si takto začali šetriť, kúpili sme si pozemok a postupne sme stavali dom, samozrejme, za veľkej pomoci rodičov z oboch strán.
V článku sa ďalej dozviete:
- Aký je život s piatimi deťmi, keď je otec a manžel v práci v zahraničí?
- Ako vyzerali hektické rána a o dňoch, keď sa Ľudmila s deťmi videla len dve minúty
- O výčitkách a synovi vo väzení
- Ako situáciu zvládajú deti a ako Ľudmila?
- O zastupovaní otca v rodine aj práci, ktorú musí Ľudmila zvládať
- Vybrala by si to znovu?
Najskôr ste do Nemecka za prácou vycestovali vy. Prečo?
Odpoveď je jednoduchá, chýbali nám financie a zhodou okolností tam vtedy bola aj jedna moja známa, povedala mi, koľko zarába a mala som šancu ísť tiež. Tak som šla, hoci len ako záskok pre ostatné opatrovateľky, ktoré z času na čas vypadli.
Bola to pre mňa veľmi zaujímavá skúsenosť. Vôbec to nebolo také, ako to z rozprávania poznáme dnes, že tam ženy starých ľudí iba prebaľujú, kúpu alebo im varia. Starší pán, o ktorého som sa starala, mal slovenské korene, teda vôbec medzi nami nebola jazyková bariéra. Každý deň sme mali iný program, prešli sme spolu celé Alpy, Nemecko aj Taliansko a dokonca ma naučil aj šoférovať, za čo som mu napríklad teraz veľmi vďačná. Bola to pre mňa skôr dovolenka než skutočná práca.
Na druhej strane, deti som mala malé, dve z nich chodili už do školy a dcéra bola ešte len škôlkarka. Telefonovať sme spolu mohli len dvakrát do týždňa a bolo to pre mňa ako matku veľmi ťažké a smutné.
