LOKCA. Andreja Banasa od mala napĺňala pomoc druhým. V stavbárčine, ktorú vyštudoval, sa nenašiel a tak začal trénovať. K pohybu motivuje aj koláčmi. Zdôrazňuje, že prvoradým cieľom cvičenia nemá byť schudnúť alebo nabrať svaly. Pri zmene životného štýlu odporúča pozerať do budúcnosti a predstaviť si bezbolestné behanie za vnúčatami a užívanie si života bez obmedzení.
Vyzeráte tak, že športujete veľa a často. Bolo to tak vždy?
Nikdy som nebol ten typ športovca, ktorý by sa ucelene a kontinuálne venoval jednému druhu športu. Vyrastal som v generácii, ktorá nemala problém celý deň lietať po vonku a vrátiť sa domov až za tmy. Aj to spôsobilo, že som sa vlastne vždy nejakým spôsobom hýbal. Napríklad za mlada som pomaly nezišiel z bicykla, chvíľku som sa venoval aj futbalu alebo som chodil do prírody.
Mal som asi 17 rokov, keď kamaráti začali cvičiť v posilňovni a ja som sa pridal. Bolo to celkom zaujímavé, nič sme nevedeli, nemali sme trénera a toho náčinia tiež nebolo veľa, ale učili sme sa.
Tak som začínala aj ja a z mnohých chýb som sa spamätávala niekoľko rokov.
“V prvom rade treba začať premýšľať nad tým, či sa pri súčasnom životnom štýle zobudím na maturitu svojich detí alebo budem za vnúčatami vládať behať.
„
Paradoxne, mojou najväčšou chybou bolo to, čo ma zachránilo. V bývalej sypárni, kde sme začínali, nebol stojan na drepy, tak sme o nich, mŕtvych ťahoch alebo iných cvikoch na spodok tela vtedy ani len netušili. Cvičili sme iba vršok – chrbát, biceps a prsia, aby to, samozrejme, nejak vyzeralo.
Keďže som pár rokov nerobil žiadny z ťažkých a po technickej stránke náročných cvikov, nemal som sa ako zraniť. Keď som sa k nim potom dostal, už som čo-to o cvičení vedel, ale trvalo mi 11 rokov, kým som prišiel na to, čo všetko pri tom mám zapájať a v akej forme to má byť.
Ako väčšina, aj ja som mal problém so stravou a len matne som niečo vedel o bielkovinách či sacharidoch, tuky som ani len nepoznal.
Na Orave niekto utýral tri šteniatka Čítajte Kde ste na tejto ceste začali pomáhať iným?
Vo svojom živote potrebujem a aj mám rád nové veci, do ktorých idem s tým, že nič neviem, postupne sa ich učím, prídem im na kĺb a dotiahnem do dokonalosti. Tak to bolo v cvičení aj strave. Postupne sa ma okolie začalo pýtať o rady a sám som cítil, že už im ich dokážem dať.
