BABÍN. Vytrvalosť, odhodlanie a nezlomnosť robí šampiónov. Tieto vlastnosti zdobia doposiaľ aj Erika Kurčinu, mladého majstra Európy v karate. „Keď sme synovi povedali, že má trest chodiť na tréningy, bolo to horšie ako mu zakázať telefón,“ povedal otec Peter.
Termín podania prihlášok na Orave skončil. Kde sa mužský futbal vracia a kde končí? Čítajte Veľká obeta rodičov
Športový príbeh Erika Kurčinu z Oravy začal veľmi nezvyčajne. „Ako štvorročný videl rozprávku Kung-fu panda a odvtedy chcel chodiť na karate,“ povedal otec Peter, ktorý prihlásil syna do klubu v Dolnom Kubíne. Z Babína to je vzdialenosť približne 20 kilometrov. Keď však dieťa trénuje šesťkrát do týždňa, chce to poriadnu obetu rodičov. „Musím stíhať, čo mám robiť. Podnikám, tak si to viem prispôsobiť. Voľný čas venujem synovi.“ Nie je to iba o zrieknutí voľného času. Karate si vyžaduje aj veľkú investíciu vlastných peňazí. „V tomto športe vám nikto nič nezaplatí,“ hovorí otec. „Všetko si hradíte sami.“
Ďalej sa dočítate
- Čím všetkým si prešiel Erik na prvých majstrovstvách Európy i sveta?
- V semifinále sa zranil. Čo sa mu stalo?
- Aké emócie prežíval, keď hrala vďaka nemu slovenská hymna?
- Čo prežívali hrdí rodičia, ktorí s ním boli priamo v Chorvátsku?
- Aké vlastnosti vyzdvihol na Erikovi jeho tréner Peter Dobák?
- O čom ďalej sníva mladý karatista z Babína?
- Vidí tieto ciele tréner reálne?
- Musel Erik niekedy použiť karate aj v bežnom živote?
S týmito slovami súhlasí aj dlhoročný tréner karate Peter Dobák. „Financie sú kameň úrazu v každom športe okrem futbalu a hokeja. Kde by skončili Petra Vlhová alebo Ester Ledecká, keby nemali podporu rodičov. Z mesta dostávam toľko peňazí, že ledva zaplatím telocvičňu. Musím obiehať sponzorov, ak nechcem dvíhať členské. Keby som zdvihol, zas by to bol šport iba pre bohatších a to nechcem. Utrpela by kvalita.“
