NÁMESTOVO. Snaha mesta stopnúť nočný život o jednej namiesto pôvodnej štvrtej hodiny ráno je známa už niekoľko mesiacov. Dôvodom je extrémne násilie zábavychtivej masy aj množstvo výtržností, ktoré nedokáže zvládať mestská a ani štátna polícia.
Skrátenie otváracích hodín sa ma osobne nijako netýka. Zabávať sa až do rána bieleho som nikdy nesmela a keď sa už konečne zdalo, že nastal môj čas a ja objavím taje nočného mesta, začala som uprednostňovať osemhodinový spánok.
Z Nábrežia sa však vraj nocou stáva zverinec, kde sa mládež urve z reťaze, demoluje mestský majetok, robí bordel a medzi sebou sa tlčie ako na oktagone. Tieto argumenty ma presvedčili natoľko, až som sa na pár hodín pridala do nočnej služby mestskej polície.
V Námestove chcú obmedziť nočný život, podnikatelia spisujú petíciu Čítajte Za pokutu poďakuje
Zo svojho príbytku vyrážam pár minút pred pol jednou ráno. Hoci obyvateľov Námestova, medzi ktorých patrím aj ja, občas zo spánku naozaj vyruší spev či bľabot opitých prechádzajúcich, tentokrát je sídlisko aj priľahlé okolie tiché. Skôr než takýto budíček mi v týchto častiach a najmä časoch oveľa viac prekáža neexistujúca cesta alebo verejné osvetlenie, ktoré by som práve teraz určite ocenila.
Chvíľu k dobru využijem a čisto zo zvedavosti obídem celé mesto. Atmosféra je podobne pokojná, hoci ľudí smerom k centru pribúda. Všetci však vyzerajú tak, že nočnú zábavu zatiaľ s prehľadom zvládajú. Rovnako stúpa aj hlučnosť, no skôr než hudbu počuť ľudskú vravu, aj to sa mi zdá ako primeraná miera.
Do auta mestskej polície nasadám rovno pred ich stanicou. Nedá mi teda hneď sa neopýtať, prečo nie sú priamo v dejisku, keďže práve tento čas by mal byť pre Nábrežie najdivokejší.
“Podvíhame zo zeme pár sklenených fliaš, na ktorých zvyknú vznikať úrazy, pristavíme sa pri dievčine, ktorá vracia do zatrávňovacej dlažby, alebo pri partičke spevákov, z ktorých má každý svoj osobitý štýl. Toto je však to najhoršie, čo za pár hodín s mestskou políciou vidím.
„
„Striedame to. Nie sme tam stále a treba aj povedať, že nedokážeme byť všade,” hovorí Jozef Balcerčík. Keby vraj v týchto častiach mali tráviť celú noc, zvyknú si na to obe strany a výchovný efekt by sa vytratil.
Prvú zastávku máme už po pár metroch. Partia mladíkov práve zaparkovala svoje auto v zákaze státia a navyše v protismere. Policajt ich upozorní, oni prikývnu a s odpoveďou, aké iné alternatívy na parkovanie mesto ponúka, sa pohnú preč.
Toľké šťastie už však nemá auto stojace pred nimi.
Majiteľ k nemu dobehne až v momente, keď mu policajti vypisujú pokutový bloček. Jozef Balcerčík vraj rozdáva tie 20-eurové, kolega vedľa neho ich zas dokáže o plnú sumu znížiť. Tentokrát sa tak nestane a mládenec odchádza o 10 eur ľahší. Pekne sa pozdraví, poďakuje, ospravedlní a ešte nám aj popraje pekný večer.
Neskôr jeho slušnosť pochválim a v duchu porovnám s komentármi na Facebooku, ktoré posielajú mestskú políciu za výber parkovného či pokút kade ľahšie. Z úvah ma však rýchlo vytrhne slečna, ktorá im príde ponúknuť kávu. Vraj rovnako ako mňa to prekvapí aj policajtov, no nedajú na sebe nič znať, s poďakovaním odmietnu a pohnú sa ďalej.
