DOLNÝ KUBÍN. Pred pár dňami mal 70. narodeniny a čoskoro ich oslávi. Obľubuje motorky, hrá šachy a v zásobe má vždy pár dobrých vtipov, prevažne pikantných, o ktoré sa rád podelí.
Je neprehliadnuteľný, nielen preto, že dorástol do poriadnej výšky. V meste ho pozná takmer každý, deti si o ňom šuškajú kvôli jeho povolaniu.
Anton Šingliar je patológom dolnooravskej nemocnice, pracuje v nej už 45 rokov.
V rozhovore sa dozviete:
- O stopercentne smrteľnej chorobe, ktorá má celosvetovo najvyšší výskyt na Orave
- Akým spôsobom sa choroba prenáša?
- Prečo sa hojne vyskytuje práve na Orave?
- Ako sa choroba diagnostikuje a či sa dá liečiť.
- S čím sa patológ Šingliar stretáva najčastejšie?
- Dokáže vždy určiť diagnózu z pohľadu do mikroskopu?
- V čom môže pomôcť pitva a prečo je diagnostika o mimoriadnej zodpovednosti.
- Čo všetko sa dá zistiť zo vzorky tkaniva,keď žena krváca z rodidiel.
- A ešte oveľa viac...
Čo je náplňou vašej práce?
Na rozdiel od všeobecne zažitej predstavy patológ nepitve mŕtvych. Robím len pre živých, takzvanú biopsiu, bio znamená živý.
Nebrodíme sa po kolená v črevách, s mŕtvolami nemáme absolútne nič. Keď je potrebná pitva, príde pohrebná služba, a zabezpečí prevoz tela do Martina, kde ju robia.
Bývalý primátor Trstenej po návrate z väzenia: Spravodlivosť stojí na hlinených nohách Čítajte Ja vyšetrujem mikroskopicky tkanivá alebo bunky živých ľudí. Či už z tela samovoľne vylúčené, vypichnuté, vytiahnuté, vyrezané alebo vyškrabané, skrátka nejako sa ten materiál musí ku mne dostať. A z materiálu, ktorý je, samozrejme, patrične zachovaný a spracovaný, určím diagnózu. Podľa nej lekár pracuje ďalej s pacientom.
Kedy predovšetkým je biopsia potrebná?
“Nie je celkom pravda, že pitva už i tak nikomu nepomôže, lebo môže odhaliť tuberkulózu a vrodené chyby, a pomôcť tak ochrániť ostatných živých.
„
Napríklad, keď žena príde do nemocnice s hrčkou v prsníku, lekári ju vyšetria a operujú. Hrčku vyberú a ihneď pošlú k nám.
Za chvíľu im zavoláme, či je to rakovina, či pacientke majú vybrať ten a ten okraj, alebo jej vyoperovať uzliny spod pazuchy. To všetko počas operácie. Kým je uspaná, aby sa nerezalo dvakrát, aby nemuseli znova operovať a uspávať.
Počas narkózy ubúdajú mozgové bunky, každý zákrok je pre organizmus trauma.
Takto lekár hneď vie, či môže spokojne dokončiť zákrok a pacientku zašiť, alebo ešte niečo musí urobiť.
Mať výsledok čo najskôr, má veľký význam aj v iných prípadoch. Ak by zoperovali pacientovi jeden lalok štítnej žľazy, medzitým by prišiel víkend, a výsledok by dostali za týždeň, už by to miesto bolo zrastené, zjazvené. Cez jazvy sa zle robí, je tam rekurent, ak ho prerežú, môžu ochrnúť hlasivky.
Ako je možné tak rýchle vyšetrenie?
