TRSTENÁ. Dnes sú dve sudkyne, ktoré Juraja Bernaťáka odsúdili, obvinené z korupcie, jedna sa priznala. Aké to bolo vo väzniciach a aké teraz doma?
Akosi spomínate na deň, keď ste sa dozvedeli, že idete do väzenia?
S odstupom času sa nad prípadom nezamýšľam. Streda 9. novembra 2016 bola jeho vyvrcholením. Istý redaktor z televízie mi zatelefonoval, že moje odvolanie Krajský súd v Žiline zamietol a posiela ma do väzenia na štyri roky. Bol som primátorom Trstenej.
Starostovi Párnice rozbili auto, zaťali do neho sekeru Čítajte V tom momente som rozmýšľal, ako zabezpečiť fungovanie mesta. Nerozmýšľal som nad sebou, čo ďalej, lebo som vedel, čo ma čaká, tam nebolo možné niečo zmeniť. Hektické obdobie sa podpísalo na mojom zdraví. Rozsudok na mňa doľahol, skončil som v nemocnici. Policajti ma strážili, ako keby som niekoho zavraždil. V sobotu, 16. novembra, prišla po mňa eskorta a odviezla ma do väzenia v Žiline.
Dostali ste sa do neznámeho prostredia.
“Tie dve na krajskom súde, ktoré ma v novembri 2016 poslali do väzenia, boli obvinené z korupcie. Tak sa pýtam, toto je právny štát?
„
Celý život som pracoval vo vedúcich funkciách, v ZŤS Trstená, ako prednosta Okresného úradu v Tvrdošíne, dvakrát som bol primátorom Trstenej, zastával som aj funkciu šéfa Správy katastra v Tvrdošíne. Za činnosť na katastri ma odsúdili. V čase vynesenia rozsudku som mal 60 rokov. V úplne neznámom prostredí som mal vydržať štyri roky.
Najhorší pocit bol, že som stratil zamestnanie a okrem života aj všetko ostatné. Nemal som žiadny príjem, preto som si vybavil predčasný dôchodok. Z neho som potom platil pobyt v nápravnom zariadení, ostalo mi aj na prilepšenie nákupmi. Väzenie nebolo to najstrašnejšie alebo najhoršie, musíte sa prispôsobiť. Najhorší ale bol pocit krivdy. Umiestnili ma do skupiny s najnižším stupňom stráženia, cela nebola uzatvorená, mal som možnosť ísť na televíziu do spoločenských priestorov, nosil väzenské oblečenie.
