ZÁZRIVÁ. Museli to byť neznesiteľné muky zatemnenej mysle, keď ho dokázali hnať do náručia smrti. Tobôž tak desivým spôsobom, akým jej šiel v ústrety.
„Pamätám si len pocit, že mi je strašne zle. Chcel som sa spáliť v peci spaľovne, kde som bol na civilnej službe. Je zázrak, že mi to nevyšlo. To nebolo tak, že som sa išiel pokúsiť zabiť a potom som si to rozmyslel,“ povedal Pavol o nepodarenom pokuse o samovraždu. A potom aj o ďalšom.
„Skok z vysokého miesta. Nieže by sa mi nič nestalo, ale prežil som. Sú to veci, ktoré si ani nepamätám, viem o nich len z rozprávania ľudí, potom ako som sa prebral k vedomiu. Prišla frustrácia, že sa asi nedokážem zabiť, ďalší môj neúspech.“
Most v Kraľovanoch cez Váh je vo veľmi zlom stave Čítajte Nestalo sa tak len niekoľkokrát, podľa Paľa to bol neustály pokus o skoncovanie so životom, lebo narkoman, na nejakej nie úplne vedomej úrovni vie, že je na ceste do hrobu. Bolo to jasné aj jemu. V tieni heroínu žil štrnásť rokov.
Nedá sa to opísať slovami
„Veľa ľudí ma hľadalo, chcelo ma zbiť, možno zabiť. Rodičia a všetci blízki dali odo mňa konečne ruky preč, čo ich muselo veľmi bolieť. Vedeli, že je to jediná cesta. A to mi zachránilo život. V 27 rokoch som išiel na liečbu do komunity Cenacolo, kde som bol tri a pol roka, to bol ten zlom.“
