ORAVA. „Dávajte si pozor, najmä večer. Vo Veličnej pri vystavenej žumpe som mal stret s vysokou zverou, našťastie, bez parožia, inak by bola tragédia,“ varuje ostatných Richard z Párnice. Bolo prítmie, krátko pred 18. hodinou, keď naložil trojročného synčeka do autosedačky a vyrazili po manželku do Kubína.
„Chceli sme ju prekvapiť, nakoniec sme mali prekvapenie my,“ skonštatoval. Keď natrafil na divokú zver, na ceste pred ním, ani za ním, nikto nešiel. Na vozovke v okruhu jedného kilometra bol sám.
„Mal som obavy hlavne o syna a z toho ako zviera zareaguje. Jelenicu som skrížil, nemala kam utiecť do voľného priestranstva, pretože po našej pravej strane už bol plot. Tak sa nás snažila preskočiť, ale potkla sa o kapotu a vyvalila sa na čelné sklo. Zviera sa pozviechalo, z diaľky na nás pozeralo a po chvíli utieklo preč.“
“Skutočne si dávajte pozor na rýchlosť po celej veličianskej rovni. Aj ja som mala podobnú skúsenosť. Doteraz vidím tie oči na skle.
„
Pri zničenom aute sa pristavil starší pár, ktorý sa chvíľu venoval chlapčekovi. Z ďalšieho vozidla, čo zastavilo za Richardom, vystúpila Monika Nehajová z Istebného. Keď pár zistil, že je ochotná sa o malého postarať a aj ho zaviezť domov, odišiel. Richard ju z videnia poznal, dôveroval jej a dieťa jej vďačne zveril, aby mohol riešiť auto.
Ukrajincom ubytovanie núkajú, Rómovi ho nedajú Čítajte Celá vrchná karoséria bola pohnutá, dvere vodiča pokrčené, našťastie motoricky zostalo vozidlo funkčné.
„Rozsah škôd ma prekvapil, pretože to bolo v obci a ja som stihol pribrzdiť z približne 40-ky. Pri zrážke som nedosahoval rýchlosť ani desať kilometrov za hodinu. Viete si predstaviť škody v ozajstnej rýchlosti? Čakal som na políciu, ktorá mi len oznámila, že keď nemám pripoistenie, tak nezmôžu nič. Vykopol som čelné sklo, dal ho do kufra a na výstražných som išiel nazad domov rád, že sa nám nič nestalo.“
